Hoci je Bangladéš jednou z mála moslimských krajín, v ktorých bola prostitúcia legalizovaná, táto prax je extrémne neregulovaná.
Zainteresované osoby majú veľmi slabú ochranu, miestne orgány stíhajú obchodovanie s maloletými a sex s maloletými len zriedka.
Okrem toho je v Bangladéši nezákonné požívanie alkoholu a drog, no sex, drogy a alkohol sú v Daulatdii ľahko dostupné.
Ostrov hrôz
Celé miesto sa nachádza pri sútoku dvoch mohutných riek Gangy a Brahmaputry. Z Dháky je to asi 100 kilometrov a potom musíte prejsť trajektom na druhú stranu, kde na ostrove nájdete tento najväčší nevestinec.
V dôsledku veľmi dlhého čakania na trajekt si vodiči kamiónov len tak odskočia za sexuálnym pôžitkom, za ktorý zaplatia okolo jedného amerického dolára.
Najväčšou srandou je, že všetci miestni muži tam môžu hocikedy vstúpiť, ale ja nemôžem.
Nie, nejdem tam, aby som si užil s dieťaťom, za takého hulváta ma nemajte.
Idem tam, aby som sa mohol s niekým o tom porozprávať.
„Musíme ísť na policajnú stanicu a dostať povolenie,“ ozrejmí vodič a dodáva: „Je pochopiteľné, že miestna polícia sa tu správa ako zločinecká organizácia.
Dôkaz? Podľa miestnych zákonov je neprípustné, aby toto najstaršie remeslo vykonávala žena, ktorá má menej ako 18 rokov.
Pritom je evidentné, že tam pracuje niekoľko desiatok detí, ktoré však majú v dokladoch napísaný falošný vek.
Za toto sa, samozrejme, platí policajtom, ktorí akože dohliadajú na zákony.
Ahmed je veľmi rozčúlený a pýta sa ma, či by som o tom mohol napísať: „Hnevá ma to a nikto nič nerobí.“
Avšak na policajnej stanici hráme dobrých a na môj údiv dostaneme povolenie.
Cesta do pekla sa začína.
Som akoby mŕtva. Prosím, vyrozprávaj náš príbeh
Už na prvý pohľad vyzerá toto miesto otrasne. Plechové búdy bez elektriny a vody, kde žijú miestne dámy.
Samozrejme, že hneď ako vidia bieleho muža, tak sa hanbia a boja sa. Nechcú žiadnu publicitu, ktorá by im spravila len a len zle.
Mám však jednu veľkú výhodu. Cestuje so mnou aj Ewka, ktorá pracovala v rôznych častiach sveta a venovala sa aj tejto problematike.
Ona nám otvára dvere. Dokáže sa bez nátlaku porozprávať s miestnymi ženami. „Mňa berú ako ženu, nepovažujú ma za predátora. Tie ženy nepoznajú muža, ktorý by na nich niečo neskúšal. Nemajú žiaden zdravý vzťah. Sú v neustálom napätí.“
Nato si Ewka sadne na priedomie jednej plechovej búdy vedľa jednej dámy. Keď tá vidí toto gesto, rozžiaria sa jej oči a pritiahne si Ewku bližšie.
Ona je pre nich symbolom slobody a nádeje. „Martin, keby si videl tie oči, tak ťa to rozplače. Z tých očí je cítiť, že im chýba neha a pekné slovo.“
Netrvalo dlho a jedna zo žien ma žiada, aby som to nafotil a nafilmoval. Zbytočne som jej vysvetľoval, že nie som žiaden reportér. Bol som v jej očiach malá nádej, ktorej sa chcela držať.
„Naše deti nesmú takto skončiť. Ja už nemám žiaden život. Aj keby som teraz skončila, spoločnosť ma odsúdi a neprijme. Som akoby mŕtva. Prosím, vyrozprávaj náš príbeh.“
V dôsledku toho sú miestne prostitútky, ako aj ich deti marginalizované, stigmatizované a vylúčené zo spoločnosti.
Často ich rodiny zapierajú a odchod odtiaľ je veľmi ťažký. Len čo vstúpite do Daulatdie, zostanete tu už väzňom na celý život.
Zeny sem predávajú známi, susedia, dokonca rodina
Málokto prichádza do Daulatdie dobrovoľne. Podľa štúdie Spoločnosti pre životné prostredie a ľudský rozvoj z roku 2018 bolo 80 % zo 135 opýtaných sexuálnych pracovníčok predaných alebo nalákaných do verejných domov pod falošnou zámienkou (zdroj CNN).
Obchodníci ich často prepadnú pred šijacími závodmi a sľubujú im lepšiu prácu s vyšším platom a budovaním dôvery pod falošnými zámienkami.
V mnohých prípadoch mladé ženy predávajú známi, napríklad susedia alebo dokonca rodinní príslušníci.
Väčšina obetí pochádza z násilníckych rodín a chudobného prostredia.
Okrem toho je veľký počet dievčat negramotný s veľmi nízkou úrovňou vzdelania, čo im značne sťažuje odchod z prostitúcie.
Po obchodovaní sú dievčatá predané takzvaným „madam“ za 200 až 385 eur v závislosti od ich veku a atraktívnosti.
Týmto „madam“ alebo starším ženám, ktoré vedú verejné domy, musia predajné dievčatá platiť nájom a splácať dlh, ktorým je ich kúpna cena.
To vedie k zložitým, pochmúrnym špirálam závislosti, ktoré takmer znemožňujú dostať sa von.
Dievčatá a ženy teda denne bojujú o ekonomické prežitie. Sú obeťami sexuálneho otroctva a trpia psychickými a fyzickými následkami svojej práce.
Dievčatá na steroidoch pre doybtok
Daulatdijské prostitútky často hlásia násilných klientov, ktorí ich hryzú, tlčú a udierajú. Mnoho klientov je navyše pod vplyvom alkoholu alebo drog, čo zvyšuje ich sklon k násiliu.
Konzumácia sa často deje spolu s prostitútkami, najmä na takzvaných „mačiatkových večierkoch“.
Okrem toho mnohé prostitútky v dôsledku ekonomických ťažkostí zabúdajú na antikoncepciu, takže sa medzi nimi ľahšie šíria pohlavne prenosné choroby a mnohé otehotnejú.
Počas pandémie COVID-19 mala väčšina matiek značné ťažkosti s výživou svojich detí.
Ďalším problémom je často nútená konzumácia steroidov ako oradexone a ventolin. Najmä mladé dievčatá dostávajú od svojich madam steroidy, ktoré sa v skutočnosti používajú na budovanie svalovej hmoty u dobytka, takže vyzerajú staršie a zodpovedajú krivkám ideálu krásy Bangladéša.
Steroidy, ktoré sa dajú kúpiť kdekoľvek v Daulatdii za veľmi málo peňazí a bez lekárskeho predpisu, sa rýchlo stanú návykovými a vedú k cukrovke, epileptickým záchvatom, poškodeniu pečene, zlyhaniu obličiek a v najhorších prípadoch aj k smrti.
Priemerná dĺžka života žien v Daulatdii je veľmi nízka.
Najmä mladé dievčatá trpia vážnymi psychickými následkami, pretože mnohé strácajú svoje panenstvo bolestivým, traumatickým spôsobom a denne prijmú 10 až 12 klientov.
Odhaduje sa, že asi polovica všetkých prostitútok je maloletá. Je to preto, že najžiadanejšie sú dievčatá vo veku 12 – 14 rokov a za sex s pannami sa platí 20-krát viac.
Ale netrpia len mladé dievčatá. Mnoho žien uvádza depresie a samovražedné myšlienky. Odmietané spoločnosťou a ich rodinami sa cítia osamelé a nemilované.
Mnohé túžia po normálnom živote, milujúcom manželovi a rodine. Je smutné, že tieto ženy prijali stigmu, ktorú im dala spoločnosť a osvojili si odsúdenie ostatných.
Hanbia sa za svoju prácu a svoj život a želajú si, aby ich deti vyrastali ďaleko od nich, aby sa z nich stali dobrí ľudia.
Ťažko sa o tom píše.
Nikdy by to nenastalo, keby nebola klientela. Keby muži nehľadali krátke potešenie, nebolo by na svete toto peklo.
Toto sexuálne otroctvo sa nedeje len v Bangladéši, i keď tu jestvuje v tej najzvrátenejšej podobe, ale aj v iných krajinách.
Stačí si spomenúť na Thajsko, Vietnam, Zanzibar, Kambodžu…
Rozum mi neberie, že toto chce niekto vyskúšať. Svojím správaním spôsobuje utrpenie a ešte ohrozí svoju partnerku doma. Ľudia, prosím, neblbnite.
Autor je cestovateľ a zakladateľ webu Navratil.travel
Čítajte viac Druhé najväčšie šrotovisko na svete: Bangladéš je pre celý svet toaletným papierom, píše cestovateľ Martin Navrátil 
Čítajte viac Chudoba, špina, dopravný chaos, žiadne pamiatky... Bangladéš musíte navštíviť, hovorí cestovateľ Martin Navrátil. Očarí vás úplne nečakane 
Čítajte viac Prostitútky, drogy, bezdomovci. Letisko v hlavnom meste má pred letom vážny problém
