S koncom polárneho dňa a nástupom arktickej zimy sa Utqiagvik ponoril do fenoménu známom ako polárna noc.
Tá sa začala koncom minulého týždňa a skončí až koncom januára budúceho roka, keď sa slnečný kotúč opäť objaví nad obzorom.
Keď je deň len súmrakom
Pretože mesto Utqiagvik leží na hranici polárneho kruhu, polárna noc tu nie je úplná, nepretržitá tma.
Počas hodín, kedy by malo Slnko vyjsť, nie je obloha úplne čierna. Objavuje sa tzv. nautický súmrak.
To znamená, že uprostred dňa pretrváva bledomodré alebo sivé svetlo, ktoré v niektoré dni stačí na videnie vonku bez umelého osvetlenia.
Slnko zostáva skryté 65 dní, no každý deň sa pomaly skracuje obdobie čistej tmy, kým 23. januára (alebo okolo tohto dátumu) opäť neprelomí horizont.
Polárna noc – ideálna scéna pre polárnu žiaru
Hoci absencia Slnka môže znieť drasticky, práve toto obdobie prináša miestnym jednu z najväčších svetelných šou na planéte. Nepretržitá tma vytvára dokonalé podmienky na pozorovanie polárnej žiary (Aurora Borealis).
V tomto období je na nebi viditeľná najčastejšie a s najvyššou intenzitou.
Elektrické častice Slnka môžu tancovať v magnetickom poli Zeme a vytvárať tak zelené, ružové a fialové svetelné predstavenia.
Opačný koniec sveta: polnočné slnko
Zatiaľ čo arktické regióny, vrátane severného Nórska, Švédska, Fínska a Ruska, sa sťahujú do tmy, na opačnom póle sveta sa deje pravý opak.
V Antarktíde práve teraz nastáva polárny deň (alebo polnočné slnko).
Slnko v podstate nezapadá celé mesiace a krúži nízko nad obzorom.
Počas mesiacov, keď na severnej pologuli zúri zima, si výskumné stanice na Antarktíde užívajú neustále denné svetlo, ktoré nikdy nezapadá.
Stratégie prežitia v tme: Ako obyvatelia Arktídy bojujú s polárnou nocou
Dva mesiace bez slnka predstavujú pre ľudský organizmus obrovskú výzvu. Pre obyvateľov miest ako Utqiagvik, kde polárna noc panuje celú zimu, nejde len o nedostatok svetla, ale o vážne narušenie cirkadiánneho rytmu, čo môže viesť k sezónnej afektívnej poruche (SAD), nespavosti, depresii a letargii.
Miestne komunity a výskumníci v polárnych oblastiach však vyvinuli komplexné stratégie, ktoré im pomáhajú udržať si fyzické a duševné zdravie počas dlhých období tmy.
1. Svetelná terapia
Najdôležitejšou zbraňou proti tme je umelé svetlo, ktoré nahrádza chýbajúce ranné slnečné svetlo.
Obyvatelia používajú terapeutické svetelné lampy, ktoré emitujú intenzívne biele svetlo s výkonom 10000 luxov – výrazne viac ako bežné domáce osvetlenie.
Krátke, pravidelné vystavenie tomuto svetlu (napríklad počas raňajok) pomáha telu potlačiť produkciu melatonínu (hormónu spánku) a nastaviť cirkadiánny rytmus.
Tiež používanie svetiel s vyšším podielom modrého spektra v denných hodinách pomáha zvyšovať bdelosť a energiu.
2. D-vitamín a diéta
Slnečné svetlo je kľúčové pre syntézu vitamínu D. Keďže v období polárnej noci nie je možné získať ho prirodzenou cestou, suplementácia je nevyhnutná.
Obyvatelia Arktídy bežne užívajú vysoké dávky doplnkov vitamínu D, aby predišli jeho nedostatku, ktorý je spájaný s únavou a depresiou.
Miestna inuitská strava, bohatá na tučné ryby a morské cicavce (obsahujúce vitamín D a omega-3 mastné kyseliny), historicky pomáhala v boji proti nedostatku slnka. Moderní obyvatelia tiež dbajú na prísun omega-3 kyselín, ktoré podporujú duševné zdravie.
3. Sociálna aktivita a odolnosť
Kľúčom k prežitiu polárnej noci je udržiavanie aktívneho sociálneho života a silného pocitu komunity.
Udržiavanie prísnej dennej rutiny – vstávanie a chodenie spať v rovnakom čase – je životne dôležité na udržanie zdravého spánkového cyklu, aj keď je vonku nepretržitá tma.
Pravidelný pohyb, aj v sychravom počasí alebo v interiéri, pomáha produkovať endorfíny a bojovať proti letargii.
Polárne mestá často organizujú v tomto období časté komunitné stretnutia, festivaly a udalosti, ktoré majú psychologicky prelomiť nekonečnú tmu a posilniť vzájomné puto.