Redakcia Time Out sa preto rozhodla opýtať viac ako 18 000 obyvateľov miest po celom svete, ako vnímajú dostupnosť svojho každodenného života. Hodnotili všetko od ceny rannej kávy cez lístky do kina a divadla až po drink v bare či poriadny nočný záťah v meste.
Výsledky rebríčka pre rok 2025 priniesli niekoľko prekvapení. Na absolútnom vrchole zoznamu najdrahších miest sa ocitol juhokórejský Soul. Pre miestnych je život v tejto technologickej perle mimoriadne nákladný – len 30 percent opýtaných považuje večeru v reštaurácii za cenovo dostupnú a len necelá štvrtina si myslí, že drink v bare alebo noc v klube nezruinuje ich rozpočet.
Podobne je na tom nórske Oslo, ktoré potvrdilo svoju povesť „mesta pre vyvolených“. V žiadnom inom meste na svete nie je stravovanie vonku také drahé – až 76 percent obyvateľov Osla vníma návštevu reštaurácie ako finančne náročnú záležitosť.
Zaujímavý paradox ponúka Londýn. Hoci sa britská metropola pravidelne umiestňuje v rebríčkoch najdrahších miest a len 16 percent Londýnčanov si myslí, že nočný život je tam lacný, mesto exceluje v oblasti kultúry. Neuveriteľných 83 percent opýtaných uviedlo, že umenie a kultúra sú v Londýne lacné alebo úplne zadarmo, čo z neho robí svetovú jednotku v dostupnosti galérií a múzeí.
Na opačnej strane Atlantiku sa na zoznam najdrahších prebojovali Los Angeles či Miami, zatiaľ čo v Austrálii a Oceánii peňaženky najviac trápia obyvateľov Sydney, Brisbane a Aucklandu.
Ak však hľadáte miesto, kde si môžete dopriať kráľovský život za zlomok ceny, vaše oči by mali smerovať do Kolumbie. Mestá Medellin a Bogotá boli miestnymi vyhlásené za najdostupnejšie na svete. V Medelline si až 94 percent ľudí pochvaľuje cenu svojej kávy a takmer 90 percent obyvateľov nemá problém s cenami v reštauráciách.
Prekvapením sú aj čínske metropoly Peking a Šanghaj, ktoré sa napriek svojej veľkosti javia miestnym ako cenovo veľmi priateľské, najmä ak ide o návštevu divadla. Jediným zástupcom USA na strane cenovo dostupných miest je New Orleans, ktoré boduje najmä vďaka lacnej živej hudbe a prístupným cenám v miestnych baroch.
Je dôležité poznamenať, že tento prieskum sa zameral primárne na „náklady na zážitky“ a spoločenský život, nie na ceny nájmov či potravín v obchodoch. Ukazuje nám však, v ktorých kútoch sveta si ľudia môžu najviac užiť mesto bez toho, aby museli počítať každý cent.
