Najnovší rebríček Inrix Global Traffic Scorecard 2025 priniesol detailný pohľad na mestá s najviac ochromenou dopravou na planéte. Analýza, ktorá hodnotila stovky metropol, ukazuje, že dopravný kolaps nie je len lokálnym problémom, ale globálnou krízou, ktorá priamo odčerpáva čas, peniaze a energiu miliónov ľudí.
Na absolútnom vrchole tohto nelichotivého zoznamu tróni Istanbul, kde vodiči strávia v zápchach priemerne až 118 hodín ročne. Táto križovatka Európy a Ázie sa tak stala miestom s najhoršou priechodnosťou ciest na svete. Tesne za ním nasledujú americké metropoly Chicago so 112 hodinami a Mexico City, kde šoféri obetujú doprave 108 hodín svojho času. Do prvej päťky sa prebojovali aj New York a Philadelphia, čo potvrdzuje, že severoamerické mestá čelia obrovským infraštruktúrnym výzvam.
Pre európskych cestovateľov a obyvateľov sú však najviac znepokojujúce údaje z našich vlastných metropol. V prvej desiatke miest s najhoršou dopravou na svete sa totiž nachádzajú až tri európske hlavné mestá. Na čele tohto európskeho „rebríčka hanby“ stojí Dublin, kde vodiči stratia v kolónach priemerne 95 hodín ročne. Tesne za ním nasleduje Londýn, kde sa čas stratený v doprave vyšplhal na 91 hodín, a elitnú desiatku uzatvára Paríž s ročnou stratou 90 hodín na jedného vodiča.
Rebríček európskych miest s najhoršou dopravou (hodiny zdržania za rok)
Dopravná situácia v európskych metropolách zostáva pre vodičov veľkou výzvou. Najnovšie údaje ukazujú, že obyvatelia Dublinu a Londýna trávia v kolónach takmer štyri celé dni ročne. Tu je podrobný prehľad miest, kde je situácia najkritickejšia:
- Dublin: 95 h
- Londýn: 91 h
- Paríž: 90 h
- Rím: 76 h
- Brusel: 71 h
- Bath: 68 h
- Miláno: 67 h
- Kolín nad Rýnom: 67 h
- Varšava: 64 h
- Bristol: 64 h
Tieto čísla potvrdzujú, že najmä historické mestá s hustou zástavbou, ako sú Dublin či Paríž, čelia obrovským problémom s priepustnosťou ciest, čo má priamy vplyv na efektivitu dopravy a kvalitu života ich obyvateľov.
Zaujímavým faktom je, že hoci mnohé z týchto miest zaviedli nízkoemisné zóny či poplatky za vjazd do centra, intenzita dopravy neklesá. Podľa portálu INRIX sa európske mestá boria s historickou zástavbou, ktorá nie je dimenzovaná na súčasný počet vozidiel, čo v kombinácii s nedostatočnou kapacitou verejnej dopravy vytvára začarovaný kruh. Vodiči v Londýne či Paríži tak ročne prichádzajú takmer o štyri celé dni, ktoré by inak mohli stráviť efektívnejšie.
Tento globálny Scorecard pre rok 2025 jasne definuje mestá, ktorým hrozí úplná imobilita. Kým Istanbul a Chicago dominujú v celkových číslach, európske metropoly ako Dublin a Londýn ukazujú, že ani moderné mýtne systémy zatiaľ nedokážu poraziť dopyt po osobnej doprave. Pre bežného turistu či podnikateľa v týchto mestách to znamená jediné: ak sa chcete vyhnúť hodinám v kolónach, metro alebo pešia chôdza zostávajú v roku 2025 jedinou spoľahlivou alternatívou.
