Pod slávnym bulvárom Strip sa kľukatí viac než 320 kilometrov betónových protipovodňových tunelov, ktoré mali pôvodne chrániť mesto pred bleskovými záplavami z neďalekej púšte. Dnes však slúžia ako útočisko pre približne tisíc ľudí, ktorí tu žijú mimo dohľadu spoločnosti. V absolútnej tme, medzi betónom, potkanmi a odpadom, si vybudovali akési „mesto tieňov“. Život v tuneloch nie je len o prespávaní na kartónoch. Postupom rokov sa tu vytvorila svojská komunita s vlastnými pravidlami, neformálnymi lídrami a dokonca aj istou mierou solidarity. Obyvatelia si svoje príbytky často zariadili s prekvapivou precíznosťou – z vyradeného nábytku, matracov, kobercov či políc, ktoré našli vyhodené.
Jedným z príkladov sú Steven a jeho partnerka Kathryn. Ich podzemný „byt“ má rozlohu približne 37 metrov štvorcových, čo je viac než má nejeden legálny mikrobyt v centre európskych miest. V priestore, kde sa neustále ozýva ozvena mesta nad nimi, si dokázali vytvoriť zázemie, ktoré zahŕňa manželskú posteľ, šatníkovú skriňu na oblečenie, improvizovanú knižnicu plnú kníh, regály, kreslá a drobné dekorácie, ktoré im pripomínajú život „tam hore“.
Pre mnohých obyvateľov tunelov je práve toto posledný pokus o zachovanie dôstojnosti. Niektorí tu žijú mesiace, iní desaťročia. Mnohí stratili prácu, rodinu alebo ich na dno dostali závislosti a zdravotné problémy. Tunely im poskytujú aspoň ilúziu stability v meste, kde sú ceny bývania pre bežných ľudí čoraz nedostupnejšie.
Smrtiaca pasca
Cena za tento úkryt je však extrémne vysoká. Tunely sú vlhké, plné plesní, hmyzu a prudko jedovatých pavúkov. Obyvatelia sú vystavení infekciám, zraneniam a neustálemu stresu. Skutočne najväčším nepriateľom však nie sú potkany ani choroby, ale voda. Systém bol totiž navrhnutý tak, aby počas prudkých búrok odviedol obrovské množstvá vody z púšte do bezpečia. Keď v Nevade zaprší, hladina v tuneloch dokáže stúpnuť o niekoľko metrov v priebehu minút. To, čo bolo ešte pred chvíľou relatívne bezpečné útočisko, sa zmení na smrtiacu pascu. Prúdy vody berú so sebou celé tábory, osobné veci aj ľudí, ktorí nestihnú uniknúť k východom. V minulosti si takéto záplavy vyžiadali viacero obetí na životoch. Napriek tomu sa ľudia do tunelov stále vracajú. Alternatívou je ulica, kde je riziko násilia, kriminality a policajných zásahov ešte vyššie.
Podzemné svety nie sú výnimkou
Las Vegas však nie je jediným mestom, ktoré má svoje „druhé poschodie“ pod zemou. Podobné paralelné svety existujú po celom svete – každý s vlastným príbehom.
Paríž ukrýva viac než 300 kilometrov katakomb, kde spočívajú pozostatky približne 6 miliónov ľudí. Zatiaľ čo turisti navštevujú len malú oficiálnu časť, pod mestom funguje komunita tzv. katafilov, ktorí ilegálne skúmajú zakázané úseky, organizujú tajné koncerty, výstavy či filmové premietania.
V New Yorku sa v 80. a 90. rokoch minulého storočia preslávilo tzv. Mesto krtov. Tisíce ľudí žili v opustených tuneloch metra a železníc, najmä v známom Freedom Tunnel. Mnohých z nich sa neskôr podarilo reintegrovať do spoločnosti, no podzemie Manhattanu dodnes priťahuje prieskumníkov, umelcov a bezdomovcov.
V Bukurešti po páde komunistického režimu stovky ľudí – často deti z detských domovov – našli útočisko v teplovodných šachtách. Extrémne teploty im umožnili prežiť aj v zimách, no za cenu vážnych zdravotných následkov.
A v tureckej Kappadokii sa nachádza skutočný historický unikát – podzemné mesto Derinkuyu, ktoré má až 18 podlaží smerom nadol a kedysi poskytovalo útočisko pre 20-tisíc ľudí, vrátane stajní, škôl a kostolov. Dnes je jednou z najväčších turistických atrakcií regiónu.
Keď luxus vrhá najdlhší tieň
Príbehy týchto miest spája jedno: podzemie ako zrkadlo spoločnosti. Čím jasnejšie svietia neóny, tým tmavšie tiene vytvárajú. Las Vegas je extrémnym príkladom mesta, kde sa nepredstaviteľné bohatstvo a absolútna chudoba nachádzajú doslova na sebe – oddelené len vrstvou betónu.
A hoci turisti odchádzajú s fotkami fontán a kasín, pod ich nohami zostáva svet, ktorý sa do dovolenkových brožúr nikdy nedostane. Svet, ktorý existuje potichu, v tme – a napriek všetkému stále dýcha.
