Kyklady: Modro-biely svet

, 11.06.2015 07:00
Kyklady, jachty, more, Grécko, plachtenie,...
Kyklady Autor: ,

Jachtárstvo nemusí byť len panským huncútstvom. Ponúka možnosť dokonale spoznať vašich priateľov aj samých seba. Okrem toho tiež krajinu, po ktorej sa plavíte, napríklad grécke súostrovie Kyklady, svet dýchajúci tritisícročnou históriou.

„Dobre si rozmyslite, s kým sa na plavbu vydáte,“ varuje jeden z jachtárskych portálov. A robí dobre. Stráviť deväť dní na lodi a rovnaký čas od rána do večera sa pozerať na tie isté tváre, to je previerka tých najhlbších zákutí ľudských charakterov.

Naša bilancia boli štyri manželsko-partnerské páry a skipper Spyros, kapitán jachty, ktorého sme si prenajali spolu s loďou. Obrovský, sympatický Grék dostáva počas plavby od posádky tie najrôznejšie prezývky. Nechýba Gyros, Spiderman, Spirometer či Styrodur…

Na jedenásťmetrovú jachtu s názvom Ostria sa nalodíme v prvý májový deň v Aténach. O pozície v štyroch kajutách žrebujeme, víťazstvom však nie je žiaden z minipriestorov, do ktorého sa aj tak chodíme len vyspať.

Skôr, ako vyrazíme, mužská časť posádky obstará v supermarkete proviant na tri dni. Dobrodružná plavba okolo gréckeho súostrovia Kyklady, pomyselnom kruhu okolo ostrova Delos v Egejskom mori, sa začína…

Kostolov ako dní v roku

O tom, koľko ostrovov tvorí Kykladské súostrovie, sa vedú polemiky. Niektoré zdroje udávajú číslo 66, iné tvrdia, že ich je dokonca 220. Jedno je isté.

Snehobiele domčeky, modré strechy, úzke uličky, olivové sady, píniové lesy, bylinkami rozvoniavajúce stráne a, samozrejme, blankytné more s nádhernými pieskovými plážami, to všetko je zhmotnením snov o dokonalej ostrovnej idyle. Typická biela architektúra dostala prívlastok „grécke perly“.

Nenechajte si ujsť západ slnka na jednej z...
Nenechajte si ujsť západ slnka na jednej z terás kaviarní ostrova Santorini. Autor: Jana Kollárová, Pravda

Chutnú večeru v Aténach dospávame do chvíle, kým nás nezobudí rachot ozývajúci sa z podpalubia. Bezvetrie nepraje plachteniu, a tak Spyros štartuje a k prvej zastávke na Parose sa vydávame s pomocou motora.

Prístav Parikia lemuje množstvo barov a pláží, ktoré v sezóne odolávajú návalom cudzincov. Nás víta májový pokoj mestečka. Hoci konštantne silný vietor v úžine medzi Parosom a Naxosom praje windsurfingu, naša jachta opäť zapína motor a vydáva sa k ďalšej zastávke, ktorou je Ios.

Nočné bary a diskotéky lemujúce prístav v sezóne vyhľadáva hlavne mládež, my dávame prednosť prechádzke medzi snehobielymi domčekmi postavenými vo svahu osemnásťkilome­trového, hornatého ostrova. Kostolov je na ostrove Ios vraj toľko, koľko je dní v roku. Nezdržiavame sa ich počítaním.

Krivolakými úzkymi uličkami a schodmi medzi kaskádovými domami sa vydávame k Hore, historickému hlavnému mestu ostrova. Cestou míňame malebné krčmičky a obchodíky s módou a darčekovými predmetmi.

Je neuveriteľné, čo všetko sa zmestí na taký malý priestor. Úzke uličky a tajuplné zákutia sú ideálnym ihriskom, na ktorom drobci hrajú schovávačku.

Sympatická Angličanka Kate, ktorá sa na ostrove usídlila, nám vo svojom obchodíku radí, ktoré miesta na ďalšej zastávke v Santorini nemáme vynechať. Vynechávame však hrobku Homéra na severe ostrova v mestečku Plakoto.

Hoci väčšina historických prameňov udáva, že autor eposov Ilias a Odysea sa narodil na Iose, skutočný hrob velikána tvorí len pomník z kameňov, ktorý navŕšili miestni obyvatelia.

Večer si pochutnávame v prístavnej taverne na gréckom šaláte s fetou, na grilovanej chobotnici a sépii a zapečenej údenej makrele.

Neprekážajú nám ani nepohodlné stoličky, ktoré v baroch po celom súostroví nabádajú po hodinke postaviť sa a zmeniť podnik. Na záver nám čašník prináša miestny nápoj rakomelo, teplú pálenku s medom.

Santorini – obrovský kráter

Na Santorini, najjužnejší kykladský ostrov, nás po krátkej štyridsaťpäťmi­nútovej plavbe priváža obrovský trajekt.

Hoci je len máj, uličky mesta sú plné turistov. Predstava trávenia leta v niektorom z hotelov turistami vyhľadávaného gréckeho ostrova nás rýchlo necháva ľahostajnými.

Kyklady
Kyklady Autor: Jana Kollárová, Pravda

Nielen z dôvodu, že v tomto čase sa tu takmer nedá hýbať, ale aj preto, že ubytovanie v apartmánoch s rozľahlými terasami a unikátnymi výhľadom na more vás v sezóne vyjde aj na dvesto až štyristo eur denne.

Doprajeme si noc v sympatickom hoteli päť minút od historickej časti hlavného mesta Fira. Ešte predtým však vyskúšame kúpanie na jednej z „čiernych pláží“, pripomínajúcich vulkanický pôvod ostrova.

Santorini je vlastne obrovským kráterom po výbuchu starovekého ostrova Théra v roku 1500 pred Kristom. Historici silu výbuchu, zatiaľ najsilnejšieho známeho, prirovnávajú k desaťnásobku výbuchu legendárnej Krakatoa.

Obvod zaplaveného obrieho krátera tvoria malé ostrovčeky, uprostred ktorých sa začína objavovať nový ostrov z lávy – Nea Kamenni (Nové kamene).

Kontrast sýtomodrého mora a červenej, hnedej a čiernej farby vytvára originálnu krásu, ktorá sa nedá nájsť na žiadnom inom ostrove Kyklád.

Domy vo Fire sú nalepené na sebe na hrane útesu, akoby si navzájom chceli poskytnúť ochranu pred možným pádom do priepasti.

V uličkách mesta plného obchodíkov s keramikou, bižutériou, šatkami a najmä zlatom, stretávame mladú čínsku nevestu v jednoduchých bielych šatách, ktorá si, ako mnoho ďalších párov, vybrala Santorini pre svoj veľký deň.

Večer zakončíme vínnou exkurziou a vychutnávame si jedinečné pohľady z modrých terás. Príjemné čašníčky na otázku, odkiaľ sú, väčšinou odpovedajú: Z Rumunska.

Napriek kríze je Grécko stále krajinou, ktorá im umožňuje lepší zárobok, ako ich vlastná krajina.

Bez spojenia

Na ostrove Ios nás opäť bezbolestne a rýchlo premiestni a veľkými vrátami vyklopí trajekt. Po kontrole zásob sa od mužskej časti dozvedáme: Máme päť pív a sedmičku vína, ideme nakupovať.

Dúfame, že naše výkriky: Jogurt! Paradajky! Banány! zachytia a donesú aj niečo pod zub.

Plachtenie v Grécku
Plachtenie v Grécku Autor: Jana Kollárová, Pravda

Skáčeme do našej jachty a pri dobrom vetre a rýchlosti osem uzlov plachtíme smerom k Serifosu. Keďže nie je čas na obed v prístave, varenia sa ujíma skúsený jachtár Jozef.

V ponuke je polievka minestrone a miestna špecialita, na panvici opražený syr saganaki. Ženská časť posádky, ktorej náklon lode a jej hojdanie v podpalubí netrápi žalúdok, sekunduje gréckym šalátom.

Nie je žiadne umenie dosiahnuť najvyššie šalátové méty v krajine, kde paradajky, uhorky a paprika voňajú tak intenzívne a sladko, ako kedysi aj u nás…

Po výdatnom obede a gréckej káve zo Spyrosovej dielne obsadíme palubu a zaujmeme svoje opaľovacie miesta. Dve hodiny plachtenia a slnečné lúče si vyžiadajú krátku kúpaciu prestávku v otvorenom mori.

Dnes nás nečaká žiaden prístav, nocujeme v zátoke. Odpúšťame si aj nabíjanie telefónov, ktoré začínajú umierať jeden po druhom. Zásuvky sú totiž funkčné len po pripojení na sieť v jachtárskom prístave.

Nedobrovoľne odpojení zabúdame na prácu, na správy musia počkať aj príbuzní. Nie všetci sú však pokojní. Marcela pracovné povinnosti vyburcujú k nadľudskému výkonu a je odhodlaný vydať sa k neďalekému brehu a nájsť zásuvku pre svoj mobil.

Motor člna však odmieta poslušnosť. Uväznený na jachte Marcel po chvíli rezignuje a oddáva sa sladkému hojdaniu a ničnerobeniu, hraniu kariet a nekonečným rozhovorom o všetkom a o ničom.

Skôr, ako Spyros odíde spať do svojej kajuty, prezradí niečo o svojich klientoch. Vraj najhoršie sú grécke posádky, ktoré všetko poznajú. Taliani ničomu nedôverujú, Angličania sú snobi, Francúzi šovinisti, Američania musia mať všetko na papieri, Rusi zasa veľa pijú.

A my? Dobiedzame. Odpoveďou je Spyrosov a úsmev a: Kalinýchta, dobrú noc.

Ráno nás budí jachta svojím pohupovaním a zmesou tých najpodivnejších zvukov – loď žblnká, spieva, mraučí a puká…

Vietor je priaznivý a Spyros o necelé štyri hodiny zhadzuje kotvu v prístave ostrova Serifos.

Chvíľu sa motáme v jachtárskom prístave, zatiaľ čo sa snažíme pochopiť systém objednávania taxíkov, ktoré nás majú zaviezť na Horu. Starí fúzatí Gréci nás pri svojom ouze ticho pozorujú z baru.

Nikto sa vo vyľudnenom meste nikam neponáhľa. Život možno tušiť len v každom desiatom dome, ostatné chátrajú. Stačí privrieť oči, malé domčeky pretvoriť na obchodíky a apartmány a oživiť potenciál mesta…

Kedysi to tak možno bolo. Po fototermíne pri veterných mlynoch nám na úplnom vrchole Hory dve malé obchodníčky ponúkajú za jedno euro detskou rukou pomaľované kamene.

Vykúpime takmer všetky. Turistický ruch a biznis sú v rukách najmladších.

Doplniť zásoby!

Ostrov Kythnos, naša posledná zastávka, sa nachádza v západnej časti Kyklád. Legenda hovorí, že jeho názov je odvodený z gréckeho slova kefthemon, čo znamená tmavé miesto, kde sa dá schovať.

Možno s odkazom na hlboké údolia, jaskyne, bane a dokonca lesy, o ktoré je na kykladských ostrovoch núdza.

Kyklady
Kyklady Autor: Jana Kollárová, Pravda

Kotvíme v prístave Merichas a vydávame sa na malebnú piesočnú pláž s priezračným morom. V taverne priamo na pláži nám mama s dcérou pripravujú čerstvé ryby, šťavu z čerstvých pomarančov a chutnú kávu.

Na preskúmanie ostrova sa vydávame skútrom. Unavená Kavala s peknými plážami čaká na svojich prvých hostí, Loutra ponúka termálne pramene, ktoré sa vlievajú priamo do mora. Liečia reumu, dnu aj gynekologické problémy.

Mnoho ľudí sem však chodí najmä kvôli potápaniu medzi koralmi a v jaskyniach. Večer dobre chránený prístav ponúka v útulných tavernách svojim návštevníkom grilované sardinky, makrely aj čerstvo upečenú baklavu.

Pred plavbou do Atén absolvujeme „poslednú večeru“. Ráno je ospalé a v chladničke chýbajú zásoby, z ktorých by sa dali vytvoriť raňajky. „Kaliméra! Dobré ráno!“ máva z diaľky majiteľ baru a pozýva na raňajkové menu.

Odmietame omeletu aj hemendex a na jazyku sa nám rozplýva grécky jogurt s medom a čerstvým ovocím.

Na palube nás víta vysmiaty Spyros, mädlí si ruky a vraví, že má pre nás dve správy. Dobrú a zlú. Tá prvá oznamuje, že vietor praje plachteniu, tou druhou je zhoršujúce sa počasie, ktoré prináša veľké vlny. Vraj v takých podmienkach chorvátske jachty radšej zostávajú v prístavoch…

Jeho slová pochopíme vo chvíli, keď akákoľvek možnosť zotrvať vo vzpriamenej polohe v sekunde lomcuje žalúdkom a ten sa začína nebezpečne zmršťovať. Homeopatiká na kinetózu sa stávajú neúčinným placebom.

Polovica posádky ostáva v polohe ležmo na palube, ostatní sa snažíme na posteliach v podpalubí zakliesniť medzi steny nohami a očami fixovať jeden bod.

Aj skúsený jachtár Jozef prestáva po chvíli spievať obľúbený song Roda Stewarda „I'm sailing“ a porúča sa do svojej kajuty.

Po siedmich hodinách kapitán konečne sťahuje plachty a zvuk motora je tou najnebeskejšou melódiou dňa. Zelení sa doplazíme na palubu, na jedlo nemá nikto ani pomyslenie.

Srdečne sa lúčime s kapitánom Spyrosom, ktorý odchádza do aténskeho domu za svojimi mačkami.

V jachtárskom prístave popíjame ouzo a presviedčame sa navzájom, že aj tento posledný zážitok sme si museli dopriať, aby sme vedeli, čo všetko sa spája s jachtárstvom.

Ešte aj o dva dni sa so mnou po prebudení hojdá svet. Opatrne otváram oči. Nie som v kajute, ale vo svojej posteli. Kaliméra!

Kyklady
Plachtenie v
		Grécku
+32Plachtenie
		v
		Grécku

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Grécko #jachta #námorný jachting #Kyklady
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk