Amára má z každého predaja štvrtinu pre seba, už niekoľko dní však nepredal vôbec nič. „Bojím sa, čoskoro mi dôjdu peniaze na jedlo,“ hovorí štyridsaťpäťročný otec dvoch detí. Úspory vraj nemá, pretože ich nikdy nepotreboval. V lete vždy zarobil dosť na to, aby si rodina žila dobre po zvyšok roka. Robí to tak od svojich 16 rokov a nič iné nevie.
Turistika živí 400 000 z desiatich miliónov Tunisanov, a ak sa k tomu pripočítajú rodiny, potom je od turistov závislá pätina občanov. Ďalší žijú z cestovného ruchu nepriamo – ako poľnohospodári, ktorí predávajú úrodu hotelom. Vlani pochádzalo 14 percent hrubého domáceho produktu Tuniska z turistiky.
Súsa je v týchto dňoch nezvyčajne pokojná. Vidieť tam iba Alžírčanov, Líbyjčanov a Rusov, ktorých atentát neodradil. Lenže tí nič nekupujú. „Cítime sa tu bezpečne, sme zvyknutí na útoky z domova,“ krčí ramenami Alžírčan na pláži.
Je tu síce pár Európanov, ale väčšina z nich kvôli rodinným zväzkom. Šesťdesiatročná Michele Berteauxová si prenajíma byt neďaleko hotela Imperial, ktorý bol dejiskom atentátu. Jej dcéra sa vydala za Tunisana a Francúzka stráži vnuka driemajúceho v kočíku. „Tu ho zabili,“ ukazuje na guľkami zbrázdenú stenu domu, kde bol atentátnik usmrtený. Tento rok veľmi zvažovala, či sa do Tuniska vyberie. „Ale u nás vo Francúzsku sa tiež strieľa,“ vyhlásila.
Díler drog alebo utečenec
Tunisko má problémy od marca, keď atentátnici zabili v múzeu Bardo v metropole krajiny 22 ľudí. Odvtedy kvôli nedostatku klientely zavrelo 23 hotelov a bez práce sa ocitlo 2 400 ich zamestnancov. Niekoľko málo z tých, ktorí majú trvalý pracovný pomer, dostáva vládnu podporu.
Vplyvom ťažkostí v turistickom sektore sa tento rok očakáva len jednopercentný rast ekonomiky, čo je najnižšie číslo od roku 2011, keď revolúcia zvrhla bývalého prezidenta Zína Abidína bin Alího.
Tunisania sa potýkali so zvyšujúcimi sa nákladmi už pred atentátmi. Dvadsaťštyriročný Kajs Zajdí zo Súsy už dlhší čas uvažuje o tom, že odíde. "Chcem ísť odtiaľto preč, tu sú všetky dvere zatvorené. Spolu s priateľom dnes urobili len chabý obchod – predali jeden magnet a tričko za ekvivalent asi 7 a pol eura.
Zajdí sa pokúsil už dvakrát dostať do Talianska. Prvýkrát mu to zmarila tuniská pobrežná hliadka, druhýkrát síce v Taliansku pristál, ale po dvoch dňoch ho poslali späť. Mladík, ktorý svoje pravé meno neprezradil, sa o to pokúsi znova. Chce si našetriť, aby mohol zaplatiť prevádzačom. Počíta, že potrebuje 1 115 dolárov (asi tisíc eur). Kedysi zarábal mesačne 165 dolárov, teraz mu zamestnávateľ dáva len 71 dolárov.
Zajdí uvažuje, že začne predávať drogy. Niekoľko ľudí z jeho okolia sa vraj prihlásilo k Islamskému štátu, podobne ako to bolo v prípade strelca zo Súsy. „Neodsudzujem bojovanie v Sýrii, ale mňa to neláka. Dúfam, že nájdem lepší život v Európe. To, čo ten terorista urobil tu, je hlúposť. Tu nie je žiadna vojna. Nech zhorí v pekle,“ povedal.
Policajti nenasadzujú životy, majú nízke platy
Navdíl Zifalláh sedí na terase svojej prázdnej kaviarne Le Soleil a hovorí, že ak to takto pôjde ďalej, za niekoľko mesiacov bude musieť podnik zatvoriť. „Nebudeme schopní platiť náklady,“ povedal. Vláda poskytla hotelom odklad na platby za plyn, vodu a elektrinu, ale reštaurácií a obchodov sa to netýka.
Zifalláh každé ráno servíruje policajtom kávu zadarmo a po atentáte v Súse sa ich pýtal, prečo im trvalo 40 minút, kým atentátnika zastrelili. „Nemienim riskovať život za 500 dinárov (220 eur) za mesiac,“ povedal jeden. Bol v čase útoku v Súse, ale bál sa priblížiť ku strelcovi. Ďalší policajt povedal, že museli počkať, kým veliteľ vydá príkaz na začatie paľby. Lenže policajti nemali ani náležité vybavenie – automatické pušky a nepriestrelné vesty. To sa teraz zmenilo. Majú oboje a navyše člny a autá a v uliciach je oveľa viac hliadok ako prv.
„V Tunisku nemáme s terorizmom skúsenosti, ale je pravda, že opatrenia sme mohli sprísniť už po útoku v Bardo,“ priznal hovorca ministerstva cestovného ruchu Zubajr Džabalí. Ministerstvo začalo hľadať „nový trh“ a ponúka dovolenku v Tunisku Indom a Číňanom. Minister cestovného ruchu lobuje aj v Európe a snaží sa získať Európanov, najmä Britov, späť.
Prázdne hotely sú tiež príležitosťou na domácu dovolenku pre Tunisanov. Účtovník Muhammad a banková úradníčka Mirjam ležia na ležadlách pred hotelom Bellevue, ktorý je hneď vedľa Imperialu. V oboch je asi 50 hostí, zlomok z niekoľkých stoviek, ktorí sa tam obvykle zdržiavali. „Najskôr som mala obavy, ale potom som sa rozhodla sem ísť, aby som podporila krajanov,“ povedala Mirjam.