Lin zarobil obrovské imanie, keď založil spoločnosť na výrobu lekárskeho vybavenia. Patrí medzi neustále sa zväčšujúcu skupinu majetných Číňanov, ktorí túžia po relaxe na vlastnom ostrove.
Štyridsaťdvaročnému štíhlemu mužovi so šedivejúcou briadkou robia starosti len byrokratické obmedzenia, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy. „Netrúfam si na ostrove investovať, čokoľvek postavím, môžu mi zbúrať,“ posťažoval si agentúre AFP.
Spolok milovníkov pláží
V Číne je podľa Linovho odhadu najmenej 600 majiteľov ostrovov, väčšinou však ide o spoločnosti, ktoré plánujú využiť svoje ostrovy na turistický ruch či rybárstvo. Rastie však aj počet jednotlivcov, ktorí si na ostrovoch zriaďujú súkromné kluby, v ktorých sa stretávajú s priateľmi či politickými činiteľmi. Lin patrí k elitnej skupine Číňanov, ktorí si ostrovy kupujú pre vlastné potešenie. Založil tiež prvé čínske združenie majiteľov ostrovov. Jeho členovia „milujú prírodu, pláže a tiež len také polihovanie na chrbte a počúvanie hudby“, uvádza Lin.
Štyridsaťjedenročný právnik Wang Jüe dochádza z čínskej finančnej metropoly Šanghaj na neobývaný ostrovček s rozlohou jeden kilometer štvorcový asi 40 kilometrov od pobrežia. „V noci na odtiaľto vidíte oblohu plnú hviezd a mesiac, ktorý stúpa na východe. To je úžasný pocit,“ hovorí.
Väčšie, menšie – ponuka je široká
Čína si robí nároky na 7 300 ostrovčekov a všetky ich vlastní vláda v Pekingu. Nový zákon z roku 2010 umožnil predaj práv na využívanie pozemkov na ostrovoch s platnosťou na 50 rokov. O rok neskôr východná provincia Če-ťiang usporiadala prvú „dražbu ostrovov“. Jedna firma pritom zaplatila 20 miliónov jüanov (takmer 3 milióny eur) za kontrakt na neobývaný ostrov s rozlohou niečo vyše 2,5 hektára. Niekoľko ďalších provincií potom nasledovalo tento príklad.
Podnikateľ Lin Tung svoj nepomenovaný ostrov pri brehoch Čuangskej autonómnej oblasti Kuang-si kúpil v roku 2009 – teda ešte pred prijatím zákona o predaji ostrovov – a čelí tak možnému riziku vypovedania. V obavách, že o ostrov príde, si Lin radšej kúpil ďalší, ale tento je na jazere, kde sa vraj cíti slobodnejšie.
Letia aj jazerné ostrovy
S viac ako miliónom dolárových milionárov má Čína veľa potenciálnych záujemcov, ktorí si môžu dovoliť kúpiť kus pôdy uprostred mora. Miestne obmedzenia však mnohých Číňanov vyháňajú k zahraničným brehom. Nedávno sa objavili správy, že Číňanka Wendy Wej-mej Wu kúpila za 5,6 milióna dolárov (5 miliónov eur) novozélandský Slipper Island, na ktorom sú už postavené aj pristávacie a štartovacie letiskové dráhy a obytné budovy. Iný čínsky kupec zaplatil v minuloročnej internetovej aukcii päť miliónov jüanov (asi 700-tisíc eur) za ostrov v súostroví Fidži.
„Správa súkromných ostrovov v iných krajinách je vyspelejšia ako v Číne,“ hovorí 31-ročný poradca v oblasti informačných technológií Grammy Leung. Sám dal minulý rok okolo 500 000 jüanov (asi 72-tisíc eur) za ostrovček s rozlohou 1,6 hektára na jednom z jazier v kanadskej provincii Nové Škótsko.
Čím exotickejšie, tým lepšie
Manažér spoločnosti Vladi Private Islands, ktorá sídli v Hamburgu, Manuel Brinkschulte uviedol, že Čína je najrýchlejšie rastúcim trhom tejto firmy, aj keď zatiaľ nie najväčším. Ako dôkaz ukázal na svojom telefóne fotografie čínskeho potravinárskeho magnáta, ktorý tento rok s manželkou vyrazil na výlet po gréckych ostrovoch so zámerom novej investície.
Čínsky podnikateľ však nakoniec zavrhol slnečné Stredozemné more a namiesto toho sa rozhodol pre kúpu škótskeho ostrova s plochou 140 hektárov, na ktorom je golfové ihrisko a malý hotel. „Páčia sa im miesta, ktoré sa radikálne líšia od toho, čo majú v Číne. Hlavne keď široko-ďaleko nie je ani živá duša,“ konštatoval Brinkschulte.