Hlavným bodom úprav bolo odstránenie asi 900 metrov dlhej hrádze s cestou, ktorá spájala ostrov s pevninou od roku 1879, a jej nahradenie mostom. Hrádza totiž znemožňovala voľný pohyb morských prúdov a prispievala tak k zanášaniu zátoky pri Mont-Saint-Michel pieskom. Odborníci spočítali, že kvôli usadzovaniu piesku a zarastaniu zátoky vegetáciou by Mont-Saint-Michel asi za 35 rokov už nemusel byť ostrovom.
Na skalnatom ostrovčeku sa uprostred morskej zátoky pri normandskom pobreží týči opátsky chrám, gotický kláštorný komplex, mohutné hradby a malá dedina. Všetkému dominuje vo výške 170 metrov, na špici veže chrámu, pozlátená socha archanjela Michala, ktorá meria 4,2 metra a váži takmer pol tony. Každoročne sem prichádzajú vyše tri milióny návštevníkov, opátstvo je od roku 1979 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Ostrov Mont-Saint-Michel bol posvätným miestom už pre Keltov, ktorí ho zasvätili bohu Slnka. Za rímskych čias sa miesto nazývalo Hrobová hora, údajne podľa toho, že skala bola kedysi keltským pohrebiskom. Na náboženskú tradíciu nadviazali aj raní kresťania: v roku 966 tu benediktínski mnísi vybudovali kláštor, jedno z duchovných centier západnej civilizácie.