Láska ku krajine na Pyrenejskom polostrove sa vo mne prebudila, keď som ako dieťa sledovala olympiádu v Barcelone. Už ako malá som si povedala, že sa naučím ich jazyk. Založila som si prvý slovník a odštartovala cestu postupného objavovania krajiny, pre ktorú je takmer náboženstvom corrida, futbal aj temperamentné flamenco.
Navštívila som ju mnohokrát. Jeden z posledných zážitkov, keď som sa opäť ocitla na letisku v Malage – tentoraz s chlapom, ktorý má zmysel pre prekvapenia – bol však výnimočný. Práve oň sa chcem podeliť. Na jednej strane autenticky španielsky a na druhej…
Overené miesta z bedekrov aj prekvapenia
Našou vyvolenou destináciou sa stala Andalúzia – krajina pomarančových sadov a olivových hájov. Miesto, kde môžete s domácimi raňajkovať „pan de tomate con jamón serrano“ (čerstvé bagety so šunkou a s paradajkovou omáčkou) a popíjať „cafe con leche“ (káva s mliekom ) či skvelé tapas zapíjať vínom.
Odporúčaných pamiatok v turistických sprievodcoch nájdete neúrekom. My sme sa im celkom úspešne vyhli. Našli si nás iné zážitky.
Foto: Miriam Lásková
Začali sme v Córdobe, presnejšie v neďalekej dedinke Almodóvar del Río, ktorá sa pýši stredovekým hradom. Pekný, ale my zo strednej Európy, čo máme hrady a zámky pod každou druhou záhradou, máme očakávania trochu iné.
Treba však uznať, že marketing robiť vedia. Žiadna suchá prezentácia historických faktov. Prehliadku spestria audio- a videopomôcky, čo najmä deti ocenia určite viac ako výklad sprievodcu.
Z Córdoby sme zamierili do Sevilly – mesta, ktoré je (nielen) pre mňa srdcovou záležitosťou. Je totiž skutočným srdcom Andalúzie, horúce a temperamentné. Nájdete tu veľa monumentov – tretiu najväčšiu katedrálu na svete Plaza de Espańa či Palác Alcazar.
Čas môžete tráviť ich návštevou alebo pamiatky zameniť za bezcieľne potulovanie mestom a vychutnávanie si atmosféry aj jedál v tapas baroch. Druhá možnosť, ktorú sme zvolili aj my, prináša neskutočnú pohodu.
Keď si potom pozriete sumu na účte, neubránite sa úsmevu. S výnimkou hlavných turistických lokalít dostanete raňajkové menu za ledva päť eur. A dokonca aj v centre Sevilly sa najete lacnejšie ako v Bratislave.
Pri výbere jedla pomôže španielčina, ale keď to inak nejde, len ukážte na susedov tanier. Šanca, že ste si vybrali zle, je malá.
Cestou zo Sevilly na pobrežie sme popri návšteve malej jaskyne Cueva del Gato stihli zakúpiť veľmi praktický suvenír: celú sušenú prasaciu nožičku. Nebudem rozoberať, či je jej dovoz zakázaný, alebo nie, túžba servírovať aj doma výborný „jamón“ bola silnejšia.
Ozajstný problém prišiel až v závere dovolenky – so snahou napchať päť kíl vážiacu šunku do batožiny s limitom 15 kilogramov. Zvládli sme aj to, zabalená v desiatich vrstvách cestu prežila. Ale späť k nášmu výletu.
Vypnite kontrolky
Po dni strávenom v Marbelle, odkiaľ sme utekali, lebo už v jarnom období bola preplnená turistami, prišla dlhoočakávaná chvíľa. „Nič neplánuj,“ dostala som od môjho priateľa jedinú inštrukciu.
Foto: Miriam Lásková
Ešte mi prezradil, že nebudeme spať v hoteli – veď tých máme obaja plné zuby, pripomínal mi. Áno, v tom sa zhodneme. Ale keď medzi jeho perami prekĺzla poznámka, aby som si naštudovala cestu z mailu, lebo navigácia nemusí fungovať, spozornela som.
Náš cieľ sa nachádzal asi 40 km od Malagy, medzi lesmi a kopcami. Cestou tam sme objavili nádherné miesta a prírodné zátišia – ich pôvab dokázal vo mne vypnúť aj varovné svetielko. Najlepšie ma ešte len čakalo.
Dedinku Colmenar ešte spomenutá navigácia našla, ďalej po lesnej ceste sme už museli ísť podľa inštrukcií z mailu. Až v tej chvíli som pochopila, prečo máme prenajatý džíp. Na konci cesty, odkiaľ sa už nedalo ísť ďalej, stál osamotený biely domček. Okolo len zelené kopce, rozkvitnuté lúky – a ticho. Prvý sa na nás vyrútil pes, potom dve mačky a nakoniec majiteľ domu Nacho.
Foto: Miriam Lásková
S manželkou Marinou pred pár rokmi odišli z veľkého mesta. Začali postupne rekonštruovať starý dom, izby v ňom prenajímajú, a snažia sa vypestovať svojpomocne všetko, čo im priestor a podnebie dovolia. Dom kedysi slúžil pre roľníkov na skladovanie úrody a chov zvierat, a dodnes si svoj starobylý duch zachoval.
Samozrejme, aby im tam rozmaznaní ľudia dnešnej doby chodili, nechýba wi-fi a bazénik. Majú tam však jednu úplne neštandardnú vec pre celý európsky kontinent – neprenajímajú len izby v dome, ale aj na kopčeku pri dome stojacu mongolskú jurtu.
Áno, presne tak! Jurtu. Mongolskú! A tak sme na dovolenke v Andalúzii spali v jurte – pohodlne veľkej, s rozľahlou posteľou a teplými prikrývkami, kreslami aj odkladacím priestorom.
Foto: Miriam Lásková
Spoznávať chuťami a vôňami
Postupne sme sa dozvedeli, že Nacho bol kedysi šéfkuchár, a na večeri, čo nám pripravil, to aj bolo vidieť. Jednoduchá španielska klasika „tortilla de patatas“ a „chorizo“, ale z domácich surovín a neskutočne dobre ochutené. Doteraz mi je ľúto, že sme nestihli aj lekciu varenia, ktorú návštevníkom ponúka.
Jeho žena Marina zase sľubuje hodiny jogy. Ani na tie sa nedostalo. Ochutnávka vína – ďalší z bodov programu návštevy u sympatického páru, ktorú mi ako prekvapenie prichystal môj priateľ, bola najlepšia, akú som kedy zažila. Neporovnateľná s masovými akciami, súkromná len pre nás dvoch. Nemuseli sme sa s nikým deliť o pozornosť.
Nacho nás učil, čo hovorí farba vína, ako určiť jeho vek či množstvo alkoholu. Už viem, aký je rozdiel medzi crianzou a reservou, aj ktoré vína produkujú jednotlivé oblasti Španielska.
Foto: Miriam Lásková
Na identifikáciu chuti pripravil rôzne druhy ovocia, zem, koreniny, čo vám len napadne, aby nám pomohol aktivovať čuchové bunky. Rozprával možno až priveľa, ale aspoň sme videli, že do ochutnávky vložil srdce.
Červené víno mi veľa nehovorilo, po tomto zážitku však už ani ja dobrou španielskou reservou nepohrdnem. A Španielsko milujem ešte viac. Lebo mám pocit, že vďaka zážitku na andalúzskom vidieku som sa o ňom dozvedela niečo nové; niečo, čo nenájdete medzi tisíckami turistov niekde na Costa del Sol.
Teraz už len nájsť doma správne miesto, kde dostanem skvelé španielske červené. Budem pri ňom študovať Nachove recepty. Možno sa aj naučím variť, ako povedal môj chlap so zmyslom pre prekvapenia.
Článok vyšiel v prílohe Pravdy – mesačníku MiA.