Podľa britského ministerstva zahraničia je hrozba terorizmu vysoká vo Francúzsku, Španielsku aj v Turecku, nižšia v Taliansku, Grécku a na Cypre a menšia v Portugalsku a v Chorvátsku.
Malta a druhý ostrov
Jediná prímorská európska destinácia, kde je podľa úradov riziko útokov skutočne nízke, je Malta. Ostrov južne od talianskej Sicílie však za dovolenku určite stojí, a nie je to len „z núdze cnosť“.
Pevnina obklopená krištáľovo čistou vodou, podľa niektorých najpriezračnejšou v Stredomorí, má 300 slnečných dní v roku. Okrem plážového leňošenie môžete vyraziť aj na prehliadku starobylých chrámov, rímskych katakomb a stredovekých miest.
Foto: SHUTTERSTOCK
Gozo, druhý najväčší ostrov súostrovia, sa od Malty vždy líšil históriou, tradíciami aj topografiou. Podľa legiend je to bájny ostrov z gréckych mýtov, kde Odyseus prežil niekoľko rokov s nymfou Kalypso.
Jeho charakteristická aura ostala neporušená a vďaka menšiemu počtu obyvateľov (asi 30 000) aj turistov je to ideálne letovisko pre tých, čo hľadajú pokojnú dovolenku.
Gozo je úrodnejší než hlavný ostrov, a tak má prevažne poľnohospodársky ráz. Pestuje sa tu ovocie, zelenina, vinič a chová sa dobytok.
Čaro ostrova tkvie aj v jeho malej rozlohe (má len 67 km²), na ktorúkoľvek stranu sa vyberiete, more je čo by kameňom dohodil. Navyše pobrežie je členité a za každou zákrutou čaká nejaké prekvapenie – malé zátoky, pláže s červeným pieskom, tyrkysové more, vápenaté úseky s maličkými soľnými panvami, ale aj vysoké majestátne útesy, ktoré sa prudko vrhajú do vody.
Najväčšia pláž Ramla Bay sa rozprestiera na severnej strane ostrova. Je piesočnatá a voda okolo je mimoriadne čistá. Len kúsok od pláže sa skrýva jaskyňa Kalypso pomenovaná podľa legendárnej nymfy.
Hlavným mestom ostrova Gozo je Victoria (inak aj Rabat), ktorá leží na úpätí starodávnej pevnosti Cittadella. Za návštevu určite stojí aj megalitický chrám Ggantija z čias 3 800 až 3 000 pred Kristom.
Lotyšsko a najväčší akvapark
Medzi krajiny, kde je pravdepodobnosť terorizmu nízka, patrí aj Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko. Ak vám nevadia chladnejšie vody Baltského mora, odcestuje na sever.
Asi 25 kilometrov od Rigy sa nachádza najväčšie kúpeľné mesto v Lotyšsku Jūrmala, kde počas éry ZSSR radi dovolenkovali aj Leonid Iľjič Brežnev či Nikita Sergejevič Chruščov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Teploty sa v jedinom oficiálnom rezorte krajiny síce pohybujú len okolo 20 stupňov, no prechádzky po kilometre dlhých bielych piesočných plážach lemovaných rozľahlými borovicovými lesmi môžu byť dokonalým relaxom.
Jūrmala láka najmä na svoj zdravý vzduch a prírodné zdroje – liečivé bahno a minerálne vody. Je to jediné mesto v Lotyšsku, ktoré sa môže pochváliť titulom Zdravé mesto. Navyše dýcha aj históriou, tamojšia unikátna drevená architektúra patrí k najvýznamnejším v krajine.
Letovisko má však pripravené čosi aj pre aktívnych dovolenkárov, Līvu akvaparks je najväčší vodný zábavný park v celej severnej Európe. Zaujímavosťou oblasti je tiež aj to, že až tretina lotyšských tenisových kurtov sa nachádza práve v meste Jūrmala.
Island a miesto dúh
Dedina Vík í Mýrdal je najjužnejšou obcou ostrova a zároveň mimoriadne obľúbeným turistickým miestom. Časopis US magazine svojho času zaradil tamojšiu pláž, pokrytú čierno-čiernym pieskom, medzi najkrajšie na svete.
Vík má okolo 400 obyvateľov, a tak je dokonalou oázou pokoja – a paradoxne zároveň najväčšou usadlosťou široko-ďaleko. Zvláštnosťou je, že napriek svojej polohe na brehu Atlantiku nemá osada ako jediná na Islande prístav. Dôvodom sú prírodné podmienky.
Foto: SHUTTERSTOCK
Aj keď sú tu v porovnaní s ostatnými časťami ostrova pomerne časté zrážky, počasie sa mení skutočne rýchlo, a tak sa nebo za pár chvíľ dokáže zbaviť olovených mrakov a na Vík sa usmeje zubaté slnko. Vďaka tomu je oblasť povestná nadpriemerne často sa objavujúcimi dúhami.
Neďaleko Víku sa do mora vyplazuje najjužnejší bod Islandu, mys Dyrhólaey so 120-metrovým skalným oblúkom. Kúsok na sever sa zasa týči ľadovec Mýrdalsjökull s rozlohou 700 m² a pod ním, približne v hĺbke 600 metrov, spí sopka Katla.
Vulkán však vôbec nie je krotký, je to jedna z najaktívnejších sopiek na Islande. Prebudí sa približne dvakrát za sto rokov, naposledy na seba upozornila v roku 1918.
Na južných svahoch Reynisfjallu sa zasa vynímajú krásne čadičovo-lávové skalné útvary a jaskyne vytvorené morskou činnosťou.
Turisti vo Víku si okrem objavovania okolia na vlastnú päsť užívajú aj výlety na mori, rybárčenie, vyhliadkové lety nad krajinou či jazdu na koni.
Slovinsko a kúpele i more
Aj keď Slovinská riviéra meria iba necelých 50 kilometrov, nájdete na nej niekoľko skutočne nádherných letovísk. Najznámejšie a kedysi jedno z najhonosnejších v Európe je Portorož.
V tamojšom hoteli Kempinski Palace Portorož rád oddychoval aj prvý juhoslovanský prezident Josip Broz Tito – jeho obľúbeným bol apartmán číslo 112.
Foto: SHUTTERSTOCK
Doslovne „Prístav ruží“ má bohaté dejiny. Archeologické nálezy dokazujú, že miesto sa tešilo osídleniu už v dobe Rímskej ríše, potom bolo súčasťou Byzantskej ríše. Poznačila ho tiež „talianska minulosť“, keďže načas patrilo tiež do Benátskej republiky. V roku 1891 tu založili prvé kúpele.
Mestečko plné ruží a krásnych upravených parkov vábi turistov na more, kúpeľné procedúry, ale zábavu tu ponúkajú aj mnohé športové zariadenia, akvapark, herne a kasína. Hry majú v meste vyše storočnú tradíciu a vyskúšať šťastie si môžete v jednom z troch miestnych kasín.
Letovisko je vhodné pre romantiku hľadajúce páry aj rodiny s malými deťmi. Pieskové pláže sú v lete omývané teplým morom, ktoré sa vraj dokáže vyhriať až na 30 stupňov.
Zdroj: Visitmalta.com; Latvia.travel; Wikipedia.org; Telegraph.co.uk; South.is; Sk.Wikipedia.org