Vedci z Inštitútu Alfreda Wegenera (AWI), ktorý sa zaoberá morským a polárnym výskumom, odhadujú, že do 15 až 20 rokov vrak úplne rozožerú agresívne baktérie, píše agentúra DPA.
„Vrak je pokrytý biofilmom a hrdzou,“ cituje morskú biologičku Antje Boetiusovú z AWI Welt. Výskumníci pred niekoľkými rokmi totiž objavili na Titanicu spiacom v hlbinách mikroorganizmy, ktoré dostali aj príznačný názov halomonas titanicae.
„Táto baktéria rastie pri teplote nad 30 stupňov," hovorí Boetiusová. V Atlantickom oceáne, kde odpočíva vrak, je podstatne chladnejšie, len okolo štyroch stupňov Celzia. Titanic by tak mal byť v bezpečí, no opak je pravdou. Baktérie požierajú pozostatky napriek tomu, že "by nemali“.
Mikroorganizmy poškodzujú povrch havarovaného Titanicu postupne, milimeter po milimetri, na niektorých miestach vytvorili už celé jamky. Vrak, ktorý od roku 2012 spadá pod ochranu UNESCO, sa tak stáva nestabilným a postupne klesá.
Baktérie podľa biologičky využívajú na svoj rast elektróny železa a v dôsledku toho dochádza k ďalšiemu hrdzaveniu.
Predseda „Nemeckého klubu Titanicu 1997“ však situáciu okolo vraku nevidí až tak čierne. Oceľ lode nie je všade rovnako hrubá, a tak kým horná paluba skutočne môže do niekoľkých rokov zmiznúť, trup sa vraj zachová ešte niekoľko desaťročí.
Baktérie podľa Boetiusovej okrem skazy pozostatkov Titanicu, ktorá sa udeje skôr či neskôr, môžu spôsobovať aj poškodenie iných kovových štruktúr ako podmorské ropovody.