Správa o znečistení ovzdušia Zeme konštatuje, že hladina CO2 sa tento rok zvýšila na historické maximum a tiež, že stúpa najrýchlejšie v dejinách.
Vzhľadom na lobing mamutích organizácií, ktoré tlačia na stále širšie používanie fosílnych palív, je svet na pokraji prekonania hranice zvýšenej globálnej teploty o 2 °C.
Aj tie najoptimistickejšie predikcie pripúšťajú, že v roku 2100 bude teplota na svete vyššia v priemere o 3 °C.
Toto oteplenie zapríčiní koncom storočia zdvihnutie hladiny morí o 4,3 až 9,9 metra. Pritom ešte pred piatimi rokmi sa predpovedalo zdvihnutie hladiny o 1,5 metra a aj tieto odhady sa považovali za „extrémne“. Zmeny zasiahnu všetky pobrežné krajiny, obľúbené Chorvátsko nevynímajúc.
Ak by more stúplo len o 2 metre, celé pobrežie Jadranu sa ocitne pod slanou vodou; štyri metre zaplavia mnohé historické mestá a deväť metrov mora navyše spraví z Trogiru atrakciu pre potápačov a zaleje tiež Diokleciánov palác v Splite.
Takéto zvýšenie hladiny by tiež znamenalo pre časť Omiša a polovicu Makarskej vymazanie z mapy sveta.
Podobne na tom bude aj nádherný Dubrovník. Pod vodou skončí väčšina jeho historického Starého mesta a prístav, ak sa hladina premiestni čo len o meter a pol vyššie.
Temná predpoveď sa týka tiež Zadaru a Šibenika – zvýšenie mora o 9 metrov by sa prakticky rovnalo koncu ich existencie. Voda v Rijeke by zhltla väčšinu historických budov a pamiatok. Pula by sa vzhľadom na jej mierne vyššiu polohu stala ostrovčekom oddeleným od pobrežia.
Podobne bezútešná, a dosť pravdepodobná, budúcnosť čaká aj Istriu na severe Chorvátska. Raša viac nebude riekou: jej ústie sa premení na široký záliv. Obľúbené turistické letoviská Poreč, Novigrad či Rovinj prestanú existovať.
Zdroj: Total-croatia-news.com; Pnas.org; Express.hr