Ostrov Alonissos je zabudnutý raj Stredomoria

23.05.2008 09:45
grécky ostrov Alonissos
Jedna z panenských pláží gréckeho ostrova Alonissos. Autor:

Chcete sa toto leto na dovolenke vyhnúť plným plážam a hlučným letoviskám? Aj vo vychytenej turistickej destinácii ako Grécko sa dajú nájsť osamelé oázy pokoja. Ak teda túžite uniknúť z uponáhľaného každodenného kolotoča, ostrov Alonissos v Egejskom mori je pre vás to pravé miesto. Čaká tu na vás čistá voda, panenská príroda, zastrčené malé pláže a pocit, že sa tu zastavil čas.

Alonissos, vzdialený len pár kilometrov od známejšieho ostrova Skopelos, je jeden z posledných tajných tipov znalcov gréckeho ostrovného života. Spolu s ostrovmi Skopelos, Skiathos, Skyros a niekoľkými malými ostrovčekmi patrí do súostrovia Severné Sporady. Možno vďaka tomu, že je relatívne izolovaný od vychytených gréckych ostrovov, ostáva mimo pozornosti každoročného návalu turistov. Ak sa rozhodnete tohto roku dovolenkovať práve tu, nečakajte tradičné hotelové komplexy s celodennou zábavou, ruchom a toboganmi. Typickým obrázkom sú skôr dve – tri vily, vysoko nad malou plážou, ku ktorej síce vedie komplikovaná cesta, ale máte zaručenú samotu.

Takmer panenský ostrov

Vyznávačom masovej zábavy, minigolfu, milovníkom zmrzliny, cukrovej vaty a diskogúľ bude Alonissos zrejme pripadať príliš prispaný a nudný. Na druhej strane, málokde si môžete vychutnať autentickosť gréckeho vidieka a okúpať sa v hádam najčistejších vodách Egejského mora a možno aj celého Stredomoria. Turistický ruch totiž vďaka prísnym ekologickým limitom do ostrovného života zasahuje len minimálne.

Tradičné športy ako vodné lyžovanie či jazda na motorových člnoch sa napríklad každoročne môžu praktikovať len na jednej zo siedmich veľkých pláží, ktoré sa po roku obmieňajú, takže každá pláž má dostatok času sa zotaviť z prípadného znečistenia.

Donedávna sa dal ostrov prejsť iba peši, po mnohých horských chodníkoch pretínajúcich ho krížom-krážom, alebo sa odviezť na chrbte osla. Ani v súčasnosti nie je cestná sieť bohvieaká a požičovní áut je tu málo. Navyše takmer každá mapa ostrova sa so skutočnosťou zhoduje iba v základných obrysoch a nezriedka tak pátrate po ceste alebo chodníku, ktoré neexistujú.

Dnes už na ostrove nájdete internetovú kaviareň, bankomat či signál pre mobilný telefón, no výdobytky modernej doby sa do ostrovného života vnášajú spôsobom, ktorý príliš nenarúša tradičnú atmosféru ostrova.

Skaza  

V súčasnosti je hlavným mestom ostrova mestečko Patitiri, ktoré v preklade znamená viničový list. Pôvodne bolo hlavné mesto situované v horách a volalo sa rovnako ako samotný ostrov Alonissos, v roku 1965 ho však postihlo zemetrasenie a takmer ho zrovnalo so zemou. Jeho obyvatelia sa museli presťahovať dole k moru do Patitiri. Dnešná ostrovná „metropola“ bola dlhé roky iba nevábnym zhlukom provizórnych betónových novostavieb.

Ostrov neskôr postihla ďalšia rana, tentoraz v podobe masového pustošenia škodlivým druhom hmyzu, nazývaným fyloxéra, ktorý vyciciava šťavu z koreňov viniča a spôsobuje tým jeho zánik. Pestovanie viniča na ostrovoch sa tak ocitlo v koncoch. Ako v prípade mnohých gréckych ostrovov, vysťahovalectvo do Austrálie, Kanady alebo aspoň do Atén nadobudlo v tých časoch až hrozivé rozmery. Zdalo, že akákoľvek životná perspektíva je lepšia ako zostať na tomto zabudnutom mieste.

Svitá na lepšie časy

Dnes už Patitiri nevyzerá tak zle, aj keď mu chýba šarm mestečiek susedného Skopelosu. Voda je tu však taká čistá, že si môžete pokojne zaplávať hneď vedľa malého prístavu, kde kotvia lode miestnych. V meste sa koncentruje to, čo sa dá považovať za alonissoský ostrovný turizmus – zhlukuje sa tu najviac penziónov a apartmánov na ostrove a loďky ponúkajú výlety na skryté malé pláže alebo na susedné ostrovy. Húfy ľudí v Patitiri nečakajte, mesto zíva rovnakou prázdnotou ako zvyšok ostrova. Trochu sa zaplní iba na obed, keď sem dorazia lode s výletníkmi zo susedných ostrovov Skopelos a Skiathos.

Staré hlavné mesto

Len hodinu pešo alebo štvrťhodinu autobusom trvá cesta z Patitiri a ocitnete sa medzi ruinami starého hlavného mesta. Domy v zničenom meste na kopci celé roky chátrali a rozpadávali sa. Zmena sa udiala až v 80. rokoch, keď si chajdy začali prakticky za smiešne peniaze kupovať cudzinci, najmä Briti, Holanďania, Švédi a premenili ich na letné sídla. Mnoho starých polorozpadnutých domov bolo zrekonštruovaných a dnes už toto miesto zďaleka nie je opustené. Chýba v ňom síce pôvodné obyvateľstvo, ale aspoň po ňom zostali ukážky tradičnej ostrovnej architektúry. Našťastie ľudia, ktorí si tu tieto staré domy kúpili a zrekonštruovali, boli skôr umelecké duše, architekti, výtvarníci, takže zrenovovaným domom nechýba vkus.

Úzke uličky, arkiere, výklenky a malé terasy, kam sa zmestí len zopár stolíkov, sa stali lákadlom pre všetkých návštevníkoch ostrova. V mestečku panuje príjemná, ba až domácka atmosféra. Práve tu sa stáva posedenie pri uze alebo víne v niektorej z tesných uličiek únikom z reality. A ten výhľad! Z kopca môžete zazrieť more z oboch strán ostrova.  Masová turistika sem nikdy nedorazila, v meste je len zopár penziónov. Alonissos sa však stal pomerne exkluzívnym miestom, kde sa usporadúvajú rôzne výstavy, workshopy či letné školy. Táto exkluzivita sa podpísala pod to, že dnes sa už niekdajšie lacné rozvaliny predávajú za nekresťanské peniaze.

Centrála morského parku

Všetky ostrovy v súostroví Severné Sporady (najmä však Skopelos a Alonissos) sú zelené a bohaté na vegetáciu aj uprostred leta. Zeleň poskytuje nielen tieň, ale dobre vstrebáva horúci vzduch, takže ani augustové dni tu nie sú také rozpálené a neznesiteľné ako na vyprahnutej pevnine. Husté ihličnaté lesy siahajú na niektorých miestach až k morskej hladine. Alonissos bol zvolený ako sídlo pre centrálu Morského národného parku, ktorý sa rozprestiera na severnej časti tohto ostrova a na území malých ostrovčekov Kyra Panagia, Giura, Piperi, Skantzoura a Peristera. Vody tohto morského parku sú domovom mnohých chránených živočíšnych druhov, medzi inými aj posledným útočiskom tuleňa stredomorského. Málokedy sa vám ho však podarí zazrieť, hoci výletné lode zachádzajú až takmer do morských jaskýň, kde majú tulene svoje úkryty.

**Drsný sever **

Smerom na sever pribúda pustiny a ubúda posledných zvyškov civilizácie.  Pobrežie tvoria strmé útesy a dobrý prístup k moru je len veľmi zriedkavý. Najsevernejší lem ostrova je prakticky neprístupný, jednak preto, že cesty v tejto časti sú dosť nekvalitné a po mori sa sem nedostanete. Nesmie sa to, pretože práve tu sa rozprestiera najvyššie ochranné pásmo morského parku. Ak si však trúfate a máte dostatočnú kondíciu na peší pochod z pláže Agios Dimitrios, ktorá je posledným miestom dostupným skútrom alebo terénnym autom,  odmenou vám budú nádherné a celkom osamelé pláže, schúlené medzi strmými skalami a hrozivými útesmi.

Pravá dovolenka: pokoj a samota

Nezabudnuteľné scenérie na severnom pobreží, husté ihličnaté lesy, čisté pláže, nekonečné potulky vnútrozemím ostrova a samota, to je to, čo zažijete, ak vás tento rok nezlákajú titulné stránky dovolenkových katalógov. Ak potrebujete aspoň na chvíľu uniknúť z pracovného zhonu a jednoducho vypnúť, vychutnávať ticho a pokoj, Alonissos je to pravé miesto, kam sa vydať.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku