Pád z pozície idolu z plagátov do úlohy epicentra nákazy prišiel čoskoro po tom, ako sa vláda v obave z negatívnych ekonomických dopadov rozhodla začiatkom leta otvoriť hranice a lákať zahraničných turistov, ktorí tvoria pilier chorvátskej ekonomiky.
Po tom, čo sa v krajine nakazili, odviezli si návštevníci vírus domov.
Chorvátsko sa teraz stalo učebnicovým príkladom, ako medzinárodný cestovný ruch pôsobí počas pandémie ako urýchľovač.
Podľa zdravotníkov spôsobilo cestovanie do Chorvátska a ďalších tradičných turistických destinácií nárast nakazených po celej Európe.
Vo Francúzsku sa domáci turisti spájajú so šírením infekcie na južnom aj atlantickom pobreží. Španielsko zažíva rekordný nárast infikovaných v Madride a letoviskách, kam prišlo veľké množstvo domácich i zahraničných turistov.
Podľa odborníkov urýchľuje opätovné šírenie Covidu-19 cestovný ruch vo všetkých prázdninových letoviskách.
Úloha malého Chorvátska pri súčasnom šírení nákazy je však nadpriemerná a ukazuje, ako turistická sezóna zničila niektoré draho vykúpené víťazstvá Európy v bitke proti koronavírusu.
Aj Jay-Z a Beyoncé
Po zrušení uzávery povolili chorvátske úrady otvorenie klubov a barov v populárnych destináciách na Jadrane, čím dokázali prilákať nemeckých turistov, ale aj celebrity ako Jay-Z a Beyoncé.
Podobne sa po otvorení vnútorných hraníc Európskej únie zachovali aj ďalšie krajiny, čo spustilo masívnu turistickú vlnu do slnečného pásu Európy.
Výsledkom je opätovné šírenie epidémie. Týka sa to najmä mladých ľudí, ktorí po návrate do svojich domovských krajín prispeli k najväčšiemu nárastu počtu nakazených od prvej vlny z marca a apríla.
Chorvátski predstavitelia priznali, že plné otvorenie krajiny turistom pred sezónou bolo nevyhnutným rizikom, s ktorým sa počítalo. Druhou alternatívou bol podľa nich ekonomický kolaps.
„Ľudia si nejako musia zarobiť na živobytie,“ povedal prezident Zoran Milanović v nedávnom televíznom rozhovore. „Možno, že to nakoniec nebude tak zlé,“ dodal s odkazom na doteraz nízky počet úmrtí s Covidom-19.
Strádali aj iné destinácie. A viacej
Chorvátsko v roku 2019 privítalo 21 miliónov turistov. Do konca júla tohto roku však prišlo do krajiny 2,5 milióna návštevníkov, čo bolo o 40 až 50 percent menej oproti vlaňajšku. Španielsko v porovnaní s predošlým obdobím zaznamenalo 75-percentný, Portugalsko 83-percentný a Turecko dokonca 86-percentný pokles návštevnosti.
Nesmiernou výhodou Chorvátska bola s ohľadom na obmedzenú leteckú dopravu poloha krajiny, takže tam mohli turisti z mnohých štátov strednej Európy relatívne pohodlne dôjsť aj po zemi.
Nemecko, Rakúsko a Česko uvádzajú, že návrat epidémie je od polovice júla sčasti poháňaný práve dovolenkármi v Chorvátsku.
Podľa nemeckého Inštitútu Roberta Kocha tvorili na začiatku augusta navrátilci z krajiny na Jadrane až 12 percent zistených prípadov nákazy.
V Česku, ktoré zažíva rekordné prírastky infikovaných, pomohol podľa úradov k bujneniu nákazy návrat takmer 100 000 turistov z Chorvátska. V Rakúsku tvorili navrátilci z dovolenky tretinu infikovaných, z ktorých viac ako 1000 navštívilo Chorvátsko.
História sa opakuje
V samotnom Chorvátsku, ktoré má štyri milióny obyvateľov, narástol počet prípadov nákazy z marcového vrcholu 96 nakazených na doteraz rekordných 369 prípadov 3. septembra.
Situácia nápadne pripomína prípad rakúskeho lyžiarskeho strediska Ischgl, ktoré pomohlo rozdúchať jarnú vlnu epidémie v Európe: tisíce návštevníkov si odtiaľ odviezli nákazu domov, pričom rovnako ako teraz v Chorvátsku boli v Ischgli hnacím motorom prenosu infekcie kluby, bary a večierky, tvrdí hlavný chorvátsky epidemiológ Krunoslav Capak.
„Mali sme tu turistov, ktorí dorazili už nakazení, ale veľká väčšina sa nakazila až tu,“ povedal Capak.
Chorvátske úrady síce vydali smernice pre bary, reštaurácie a zábavné podniky zahŕňajúce nosenie rúšok či dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti, išlo však o obyčajné odporúčania. V dôsledku toho niektoré podniky fungovali úplne bez obmedzení, dodal Capak.
Dvadsaťšesťročná Mirjam Hagmannová zo Švédska uviedla, že pri jej júlovom pobyte na ostrove Krk takmer nikto rúško nenosil. „Je to pochopiteľné: bolo horúco a nikto si rúško nechcel nasadzovať,“ povedala. „Všetko bolo ako pred pandémiou.“
Išlo o ostrý kontrast oproti zime a jari, keď Chorvátsko zvládlo skrotiť vírus vďaka dobre pripravenému systému zdravotníctva, rozhodným epidemickým opatreniam a ich dodržiavaniu zo strany verejnosti, povedal profesor biológie Ivan Dikić z Goetheho univerzity vo Frankfurte nad Mohanom.
„Bdelosť však po počiatočnom úspechu poklesla, keď ľudia po prísnej uzávere dychtili chodiť von, cestovať a užívať si leto. Je teda nepochopiteľné, prečo sa smeli kluby otvoriť.“