Stockton Rush, prezident spoločnosti OceanGate Expeditions, ktorá túto výpravu organizuje, hovorí, že napriek vysokej cene nejde o žiaden luxusný výlet, ale o skutočnú misiu.
Slávna loď, ktorá sa potopila hneď počas svojej prvej plavby z britského Southamptonu do New Yorku v roku 1912, po tom ako narazila do ľadovca, leží na dne 4 kilometre pod vodou a 600 kilometrov od pobrežia kanadského Newfoundlandu.
Tí, ktorí sa prihlásia na jednu z deväťdňových misií v rámci Expedície preskúmania Titanicu, budú musieť absolvovať pohovor, ako aj jedno- alebo dvojdňový testovací ponor v Seattli, aby zistili, aké to je byť zatvorení v ponorke, informuje Business Insider.
Musia byť fyzicky schopní zvládnuť plavbu pod vodou a zároveň si musia s ostatnými členmi posádky „sadnúť“, pretože nie je nič horšie, ako byť uväznení v malom priestore s ľuďmi, ktorí si nie sú navzájom sympatickí.
Laickí členovia expedície sa nebudú volať „výletníkmi“, ale špecialistami misie. Budú sa považovať za vedcov z radov občanov, pretože pri každom ponorení dostanú pokyny, čo by mali robiť alebo hľadať.
Traja vybraní dobrodruhovia odštartujú svoju cestu zo St. John's v štáte Newfoundland, odkiaľ sa 36 hodín budú plaviť loďou k vraku Titanicu, ktorý je na zozname dedičstva UNESCO.
Počas plavby absolvujú bezpečnostné školenie a oboznámia sa so všetkými prístrojmi, od sonarov až po externé kamery so 4K rozlíšením.
Trojica sa po príchode na miesto nalodí do ponorky spolu s výskumníkom a pilotom. Celý ponor potrvá asi 10 hodín – 2,5 hodiny cesty nadol, 3 až 5 hodín skúmanie vraku a plavba na hladinu.
Ponorka je skonštruovaná špeciálne pre tento druh expedície, vznikla s pomocou NASA. Je to pravdepodobne jedna z technologicky najvyspelejších súkromných ponoriek na svete.
Okrem prístrojov má aj toaletu. Súkromie však zaručuje len čiastočne a slúži najmä pre prípady núdze. Stravovací plán pred cestou by mal podľa Stocktona Rusha zabezpečiť, aby jej použitie nebolo potrebné.
A prečo sa vlastne koná celá expedícia? Hlavným cieľom série návštev Titanicu je zachytiť dostatok údajov vo forme fotografií, videí, laserových skenov a sonarov na vytvorenie úchvatného 3D modelu.
Vedci chcú tiež posúdiť stav vraku a rýchlosť jeho rozpadania a zdokumentovať okolitý morský život.
Vrak sa totiž stráca prim pred očami a odborníci odhadujú, že do roku 2030 z neho neostane nič. Na vine sú hlbokomorské prúdy, korózia soľou a baktérie, ktoré rozožierajú kov.
Keďže loď je taká obrovská, predpokladá sa, že dokumentáciou jej vraku sa bude v nasledujúcich rokoch zaoberať mnoho podobných expedícií.
Rush sľubuje, že hostia v ponorke uvidia okrem samotného Titanicu aj osobné predmety cestujúcich ako okuliare, obuv, oblečenie, fľaše, hračky.
Je to však pochmúrne miesto, vlastne masový hrob, keďže pri katastrofe prišlo o život naraz vyše 1500 ľudí.
Spoločnosť OceanGate plánuje na rok 2021, od mája do júla, šesť ciest. Na jednej je miesto pre 9 „špecialistov z ľudu“ a takmer štyri desiatky lístkov sa už predali.