Lipary, súostrovie, ktoré sa rozkladá v Tyrrhenskom mori kúsok od severného pobrežia Sicílie, tvorí 7 ostrovov vulkanického pôvodu. Nikdy tu nemali pretlak turistov a v dnešnej situácii o to skôr pôsobia pokojne.
Svieža zelená Salina, smotánkou vyhľadávaná Panarea, éterický Stromboli s rovnomennou aktívnou sopkou…
Nariasený červenkastý pôvab, typický pre tieto ostrovy vystupujúce priamo z morského dna strmo dohora, im darovala ich sopečná minulosť.
Liparské ostrovy sú pravdepodobne najpanenskejším súostrovím v celom Stredomorí a sú tiež súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Najjednoduchšie sa tam cestuje trajektom zo sicílskeho mesta Milazzo alebo letecky do Neapola alebo Palerma a potom trajektom.
Roztomilá Salina
Základ ostrova vytvorili dve vyhasnuté sopky. Vyššia z nich, Monte Fossa delle Felci, je s výškou 962 metrov najvyšším vrchom Liparského súostrovia.
Na rozdiel od strohého Stromboli je Salina svieži a zelený ostrov. Najznámejším miestnym produktom sú kapary a Malvasia, sladké voňavé biele víno zo sušeného hrozna.
Hlavným prístavom ostrova je Santa Marina, ale krajšie výhľady a zaujímavejšie miesta ponúka dedina Malfa na severe.
Pôvabný Lipari
Na 40 kilometroch štvorcových sa rozkladá najväčší z Liparských ostrovov, ktorý nesie dôkazy o osídlení dávno pred príchodom starogréckych kolonistov.
Jeho hlavné mesto, ktoré tiež nesie názov Lipari, je obchodným hlavným mestom celých Lipár. Nachádza sa tu aj archeologické múzeum známe expozíciami starých nákladných vrakov lodí a najväčšou zbierkou miniatúrnych starogréckych divadelných masiek.
Z vyhliadky Quattrocchi (Štyri oči), asi 3 kilometre od mesta Lipari, sa naskytne podmanivý pohľad na dramatické scenérie a cez vody mora až na ostrov Vulcano.
Božský Vulcano
Starí Gréci ho nazývali Therassia a prisudzovali ho Hefaistovi, bohovi ohňa. Rimania však premenovali ostrov na Vulcano po svojom bohovi ohňa, Vulkánovi. Ostrov skutočne pôsobí ako brána kamsi do podsvetia, sú tu malé krátery, z ktorých uniká síra.
Na severe je malé Vulcanello, ktorý vznikol erupciou v roku 183 pred naším letopočtom, a od hlavného ostrova je oddelený úžinou.
Ohnivé Stromboli
Sopka na ostrove je právom známa ako „maják Stredozemného mora“, pretože každú noc z nej vytryskuje láva, ktorá steká rovno do mora. Najmä v noci je toto divadlo úchvatné, najlepšie sa sleduje z člna.
Celá sopka meria asi 2,4 kilometra, no nad morskú hladinu z nej trčí len niečo vyše 900 metrov. Dalo by sa povedať, že celý ostrov tvorí samotná sopka a jej vyvreniny.
Na ostrove Stromboli je niekoľko malých dedín a niekoľko očarujúcich pláží s čiernym pieskom.
Štýlová Panarea
Panarea patrí medzi najmenšie ostrovy Lipár. Obľúbili si ju najmä celebrity, dovolenkovať sem chodí napríklad Uma Thurman a Giorgio Armani.
Panarea je podľa mnohých talianskou aleternatívou gréckeho Mykonosu. Pred Rimanmi tu totiž skutočne žili mykénski Gréci. A biele domy tu dodnes pripomínajú grécke pobrežné mestá.
Príjemné výlety z ostrova sa dajú podnikať na neďaleký opustený ostrovček Basiluzzo obklopený priezračnou modrou vodou.
Chutný Filicudi
Filicudi, hornatý zelený ostrov, ktorý sa nachádza trocha bokom, je osídlený už od neolitu. V Capo Graziano sú dodnes ruiny prímorskej dediny z doby bronzovej.
Pri Filicudi čnie z mora do výšky 243 metrov ako stráž sopečná skala La Canna, ktorá je atrakciou oblasti.
Zakliaty Alicudi
Alicudi je najzápadnejším z ôsmich ostrovov Lipár a má plochu len 5,2 km2. Vytvorila ho dávno vyhasnutá sopka Montagnola pred zhruba pred 150 000 rokmi. Prvý raz bol osídlený už v 17. storočí pred naším letopočtom.
Meno Alicudi pochádza zo starogréckeho názvu ostrova odvodeného od rastliny známej ako erica, teda vresu, ktorý doposiaľ rastie na svahoch ostrova.
Po mnoho storočí bol Alicudi častým cieľom nájazdov pirátov. Neskôr bol ostrov známy vďaka svojim čarodejniciam a zaklínačom, ktorých činnosť pravdepodobne súvisela s otravou jedlom z miestneho obilia.