Ako píše portál Morski, vo vode sa usídlili rebrovky, podivný primitívny invazívny organizmus pochádzajúci od severovýchodného pobrežia USA a Mexického zálivu, uvádza sa v správe Dnevnik.hr. Rebrovky sú jediná trieda kmeňa nepŕhlivce, patriaceho pod mechúrniky. Namiesto pŕhlivých buniek majú na ramenách lepivé bunky.
Mnemiopsis leidyi môžu spôsobiť značné škody v rybárskom priemysle a drasticky znížiť zásoby malých rýb, ako sú sardinky a sardely.
Aj keď sú pre plavcov neškodné, ich prítomnosť potenciálne ohrozuje cestovný ruch, pretože veľká hustota želatínových organizmov nie je pre ľudí absolútne príjemná, napísal portál Total Croatia News.
Odborníci očakávajú hromadný výskyt týchto živočíchov pozdĺž pobrežia západnej Istrie, pokiaľ koncom jari a začiatkom leta dôjde k výraznému zahriatiu mora.
Talianski, slovinskí a chorvátski vedci intenzívne spolupracujú na výskume rôsolovitých organizmov, ktoré sa v mori objavili. V Chorvátsku sa problém dotýka miest ako Rovinj, Poreč a Novigrad.
Množstvo rôsolovitých živočíchov v chorvátskych vodách prvýkrát spozorovanali už v júli 2016 a od leta 2017 sa pravidelne vyskytujú od mája do novembra v pobrežnom páse západnej Istrie, Terstskom zálive a vo vodách severného Chorvátska.
Známym príkladom dopadu premnoženia týchto bizarných organizmov zaznamenali v 80. rokoch v Čiernom mori, kde doslova skolaboval rybolov a škody sa odhadovali na stovky miliónov, pričom tento priemysel sa tu dodnes úplne nezotavil. Podobné situácie sa zopakovali aj v 90. rokoch v Azovskom mori a v Kaspickom mori.
Medzinárodné štúdie preukázali, že tieto organizmy sa živia zooplanktónom, larvami rýb a mäkkýšov a že nemajú prirodzených nepriateľov. Jedinec v tvare vajca s priemernou dĺžkou sedem centimetrov je schopný skonzumovať všetok živý zooplanktón v jednom litri mora iba za desať hodín.
Reprodukčný potenciál tohto druhu je mimoriadne vysoký, pretože ide o hermafrodity, ktoré sa môžu samy oplodniť a každý deň uvoľniť niekoľko tisíc oplodnených vajíčok.
Okrem toho majú tieto morské tvory veľkú toleranciu, pokiaľ ide o teplotu a slanosť, a sú schopné bez väčších ťažkostí tráviť chladnejšie mesiace v severomorských vodách.
Populácia vrcholí v septembri, keď sú doslova všadeprítomné v povrchových vodách severného Chorvátska, a ich počet potom od konca decembra do apríla dramaticky klesá v dôsledku nízkych teplôt a menšej dostupnosti potravy.
Vedci varovali, že množstvo invazívnych rôsolovitých živočíchov môže pôsobiť priamo negatívne na zásoby rýb, ale môže spôsobiť aj výrazné zníženie biodiverzity exponovaných systémov a narušenie ich prirodzenej rovnováhy.