24/7 Wall St. spísal niekoľko ostrovov, ktoré v dôsledku pokračujúceho stúpania hladiny mora pravdepodobne do konca storočia prídu o veľký diel pevniny.
Kiribati, populácia: 117 606
Kiribati, ktoré pozostáva z 33 ostrovov s celkovou rozlohou iba 795 km² súše, nie je vyššie ako 1,8 metra nad morom. Súostrovie sa môže stať prvým, ktoré bude úplne zatopené v dôsledku stúpajúcej hladiny mora kvôli globélnemu otepľovaniu.
Stúpajúca hladina mora už pohltila časti pobrežia a očakáva sa, že krajina sa stane neobývateľnou už dlho predtým, ako sa ocitne úplne pod vodou.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mikronézia, počet obyvateľov: 113 815
Priemerná miera nárastu hladiny mora na celom svete je od roku 1993 asi 3,1 milimetra ročne. Ale hladina mora v okolí Mikronézskych federatívnych štátov, ktoré tvoria štyri hlavné ostrovné skupiny – Yap, Chuuk, Pohnpei a Kosrae – rastie trojnásobne. Hladina mora tu stúpa o viac ako 10 milimetrov ročne.
Časti krajiny sú ohrozené zánikom kvôli záplavám, erózii a prudkým búrkam na pobreží.
Niektoré časti Mikronézie sú sopečné hory a vysoko nad potenciálnym vzostupom hladiny mora, ale mnohé z menších ostrovov majú svoj najvyšší bod len niekoľko desiatok centimetrov nad morom.
Kanárske ostrovy, Španielsko, počet obyvateľov: 2,1 milióna
Klimatické zmeny majú údajne veľký vplyv na život zvierat na Kanárskych ostrovoch, ktoré sa nachádzajú hneď pri pobreží Maroka v Atlantickom oceáne.
Vládni predstavitelia vyjadrili tiež obavy, že rastúce teploty môžu spôsobiť zamorenie ostrovov nepôvodnými škodcami. Takíto škodcovia by mohli zničiť poľnohospodársky priemysel, pričom ošetrovanie rastlín by bolo nákladné.
Poľnohospodárske skupiny na ostrovoch tiež zaznamenali suchá, vlny horúčav a prachové búrky, ktoré vanú z neďalekej púšte Sahara a mohli by znamenať katastrofu pre potravinový sektor krajiny.
Foto: SHUTTERSTOCK
Maršalove ostrovy, počet obyvateľov: 58 791
Obyvatelia Marshallových ostrovov, reťazca sopečných ostrovov a koralových atolov v centrálnom Tichom oceáne, už roky vedia, že buď si musia vybudovať nové umelé ostrovy na premiestnenie, alebo zvýšiť tie existujúce. Veľká časť obyvateľov z ostrova utiekla do USA.
Niektoré výskumy naznačujú, že hladina mora okolo Marshallových ostrovov sa do roku 2045 zvýši až o 40 centimetrov, ak sa v boji proti zmene klímy neurobí nič.
Najvyšší bod na ktoromkoľvek z ostrovov je v súčasnej dobe asi 9,7 metra nad morom, ale väčšina rezidencií sa nachádza blízko vody.
Maledivy, obyvateľstvo: 530 953
Maledivy sú jednou z krajín, ktoré sú najohrozenejšie zvýšovaním hladiny mora. Prevažná väčšina územia krajiny je len menej než meter nad hladinou mora.
Tieto ostrovy pri južnom pobreží Indie sú obľúbenou turistickou destináciou, ale klimatické zmeny už majú vplyv na cestovný ruch. Takmer polovica všetkých turistických stredísk zažila „silnú eróziu pláže“.
Foto: SHUTTERSTOCK
Tuvalu, obyvateľstvo: 11 646
Tuvalu je malý reťazec ostrovov v Tichom oceáne, asi 3 200 kilometrov severovýchodne od Austrálie. Jeho relatívne malá veľkosť a izolovaná poloha ho urobili lákavým pre turistov, ale tiež náchylným na zmenu klímy. V najvyššom bode sú ostrovy len 4,5 metra nad morom.
Zástupcovia Tuvalu už roky bijú poplach, že zmena klímy by mohla zdvihnúť hladinu morí natoľko, že ostrovy by boli pod vodou.
Aj keď voda nedosiahne takúto výšku, Tuvalu by sa aj tak mohol stať neobývateľným, pretože stúpajúca hladina morí kontaminuje národné zdroje podzemných vôd a spôsobí znížené množstva dopestovaných plodín.
Seychely, populácia: 97 625
Súostrovie, ktoré tvorí 115 ostrovov v Indickom oceáne, je predovšetkým turistickou destináciou, ale s jeho plážami to „ide dole vodou“. Odhaduje sa, že nárast hladiny mora o 1 meter by zaplavil 70 % pevniny tejto krajiny.
Foto: SHUTTERSTOCK
Palau, počet obyvateľov: 18 008
Podľa výskumu Tichomorsko-austrálskeho programu o zmene klímy sa hladina mora v Palau, krajine s približne 700 ostrovmi, od roku 1993 ročne zvýšila asi o 9 milimetrov za rok, čo je asi trojnásobok celosvetového priemerného nárastu.
Zrýchlené stúpanie môže byť spôsobené prírodnými javmi, ktoré sa vyskytujú pravidelne, ako napríklad El Niňo – južná oscilácia.
Očakáva sa, že hladina mora sa tu do roku 2050 zvýši o 14 až 35 centimetrov, do značnej miery v závislosti od množstva globálnych emisií skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry.
Kapverdy, populácia: 548 935
Kapverdy sú krajina pozostávajúca zo skupiny ostrovov pri západnom pobreží Afriky. Rovnako ako mnohé ostrovné štáty, aj Kapverdy sú citlivé na dôsledky zmeny klímy kvôli svojej relatívne malej výške nad vodou, vysokej hustote obyvateľstva, nedostatočnej ochrannej infraštruktúre a nedostatku zdrojov pitnej vody.
Kapverdy sú vďaka svojej geografickej polohe náchylné aj na prírodné katastrofy. V roku 2007 sa súostrovie pustilo do stratégie, ktorá integruje otázky životného prostredia do cieľov plánovania a podporuje trvalo udržateľný rozvoj.
Foto: SHUTTERSTOCK
Fidži, počet obyvateľov: 889 953
Fidži, obľúbená svadobná destinácia, ktorú tvorí viac ako 300 ostrovov v južnom Pacifiku, je vydaná na milosť klimatickým zmenám.
Silné tropické cyklóny, erózia a záplavy sú jedným z dôvodov, prečo ročne hladina mora na Fidži od roku 1993 stúpa v priemere asi o 6,5 milimetra ročne.
V roku 2012 kompletne jedna celá dedina opustila svoje domovy a premiestnila sa na vyššie položené územie.
Filipíny, počet obyvateľov: 108,1 milióna
Filipíny sa skladajú zo 7 107 ostrovov. Podľa správy HSBC z roku 2018 je to tiež jeden z najzraniteľnejších ázijských národov čo sa týka účinkov zmeny klímy. Predpokladá sa, že hladina morí na Filipínach sa do konca 21. storočia zvýši o 23 až 47 centimetrov.
Tajfúny sú na Filipínach bežné a predpovedá sa, že tieto udalosti budú ešte ničivejšie kvôli stúpajúcim teplotám povrchu mora.
Búrky a nárast hladiny mora by mali postihnúť 60 % miest ostrovného štátu. Desať z jeho najväčších miest sa totiž nachádza na pobreží.
Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj a Filipíny sa zasadzujú za stratégie rozvoja s nízkymi emisiami a usilujú sa zlepšiť spôsoby riešenia zmeny klímy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Šalamúnove ostrovy, počet obyvateľov: 669 823
Podľa štúdie z roku 2016 zverejnenej v časopise Environmental Research Letters už prišli Šalamúnove ostrovy, národ tvorený šiestimi veľkými ostrovmi v južnom Pacifiku, o päť ostrovov s útesmi. Dôvod? Nárast hladiny mora a erózia spôsobená zmenou klímy.
Hladina mora stúpa na Šalamúnových ostrovoch len o niečo menej ako 10,1 milimetra ročne, čo je viac ako trojnásobok celosvetového priemeru nárastu hladiny mora. Viaceré dediny už boli nútené presťahovať sa, pretože veľká časť ich pôdy je už teraz pod vodou.
Grenada, počet obyvateľov: 111 454
Karibský ostrovný štát Grenada severne od Južnej Ameriky zasiahli v roku 2004 dva hurikány. Živly zničili 90 % budov v krajine a spôsobili škody v hodnote 2,5-násobku jej hrubého domáceho produktu.
Podľa nedávnej správy grenadskej vlády klimatické zmeny už teraz narúšajú hospodárske odvetvia, akými sú cestovný ruch a poľnohospodárstvo.
Na riešenie predpokladaných vplyvov zmeny klímy Grenada implementovala plány, ako je väčšia výstavba betónových štruktúr a rozšírenie vzdelávania o účinkoch zmeny klímy na komunitu.
Vanuatu, počet obyvateľov: 299 882
Vanuatu, predtým nazývaný Nové Hebridy, je ostrovný štát v južnom Pacifiku, severovýchodne od Austrálie a západne od Fidži.
Rovnako ako mnoho ostrovov v Tichomorí, aj budú mať rastúce teploty oceánov v dôsledku zmeny klímy hlboký vplyv na národné rybné hospodárstvo, jeden z najvýznamnejších zdrojov potravy na Vanuatu, a vplyv sa prejaví aj v cestovnom ruchu.
Národ už pociťuje dôsledky erózie pobrežia a okysľovania oceánov.
Vanuatu je signatárom Parížskej dohody, ktorej cieľom je obmedziť skleníkové plyny, a upravilo plány na zníženie rizika katastrof v dôsledku týchto zmien.
Francúzska Polynézia, obyvateľstvo: 279 287
Francúzska Polynézia je domovom dvoch z najznámejších exotických turistických destinácií na svete – Bora Bora a Tahiti.
Vzhľadom na to, že skupinu ostrovov ohrozujú stúpajúce moria, kalifornský inštitút Seasteading Institute predstavil projekt Floating City Project. Navrhuje v ňom vytvorenie sebestačného spoločenstva, ktorému energiu dodáva slnko a vietor.
Tichomorský národ sa stal v januári 2017 prvým, ktorý podpísal dohodu o výstavbe plávajúcich ostrovov pri svojom pobreží. Podľa medzivládneho panelu OSN o zmene klímy sa očakáva, že hladina morí vo Francúzskej Polynézii sa do konca 21. storočia zvýši až o vyše 80 centimetrov.