Hriešna dovolenka na ostrove Kos

Už pri prvých zmienkach o tom, že chceme ísť s nevestou a vnúčatami na dovolenku do Grécka, sme cítili nesúhlas ostatnej rodiny. Želali nám to, ale krútili hlavami: Dnes? V čase silnejúcej delty?

31.08.2021 09:45
Mesto Kos Foto:
Pohľad z výšky na prístav a mesto Kos.
debata (2)

A bolo toho viac, čím nás mohlo okolie strašiť. Už vtedy sa písalo o veľkých požiaroch v Grécku, objavili sa zmienky o zemetrasení, mal viať silný vietor a prinášať z púšte červený piesok… Inokedy sa pri cestách lietadlom bojím iba havárie, teraz bola táto obava kdesi na konci strachov. V skutočnosti som sa však ani nebála. Človek je tak uspôsobený, že verí v dobré konce. A zo skúseností viem, že to, čo čakáme, sa obyčajne nestane. Udeje sa niečo iné, možno strašnejšie, ale kvôli obavám z neznámej budúcnosti nemôžeme prestať žiť. Nemôže sa stať ani všetko naraz a postupne sa dá vyriešiť každý problém. Hurá teda na grécky ostrov Kos!

Je všeobecne známe, že na tom ostrove veľmi prefukuje, a tak som pripúšťala, že nás môže zasypať piesok z púšte. Jeden človek nám dokonca odporúčal vziať si so sebou štuple do uší. Aj sme ich mali, ale sme ich nepoužili, lebo vietor nebol až taký silný. Zbytočne som si brala aj bielu hodvábnu šatku, ktorú som si mienila ovinúť okolo hlavy, ale vial iba vetrík. Raz keď sme sedeli pri bazéne, zatelefonovala mi znepokojená kamarátka z Bratislavy, či nás neevakuovali kvôli požiaru, či aj tam bolo zemetrasenie a ako znášame tie vysoké horúčavy.

Zábavný let nad morom ocenia aj deti. Foto: Helena Dvořáková
Let nad morom Zábavný let nad morom ocenia aj deti.

Upokojila som ju: máme sa výborne! Ale zároveň som pocítila výčitky, že sa máme výborne. Celý svet tŕpne pri správach z Grécka, súcití, a my sa tu kúpeme a šantíme. Je to hriech? Asi nie. Veď domáci sú radi, že hotel je plný, že nám môžu variť, ale lepšie by bolo, keby celý svet bol v pohode. Dnes je veľmi ťažko zachovať sa správne. Kedysi bolo jasné, čo je dobré, čo je zlé. Svet bol prehľadnejší, hodnoty jednotnejšie, ľudstvo solidárnejšie. Aj na to som myslela pod gréckymi palmami, ale minimálne. Skôr ma zaujímalo, či som už opálená a kedy pôjdeme na výlet.

Dotazníky a potvrdenia

Život je pestrejší, ale aj komplikovanejší. Napríklad táto dovolenka! Nestačilo len vyriešiť morálnu dilemu, či je správne v čase pandémie ísť za zábavou a dobrodružstvom, čakali nás aj iné úskalia. Dospelí museli byť zaočkovaní a poriadne vyplniť formuláre. Bez nevesty by som to nezvládla. Ona ma ešte v zime viezla na očkovanie do Bánoviec nad Bebravou, ona vybavila aj cestu do Grécka.

Okrem toho, že ju objednala, musela nás všetkých zaregistrovať asi na štyroch inštitúciách, napríklad aj na ministerstve dopravy. Vnučka mi zasa namontovala do telefónu covid pas. Hocikedy sa v ňom pokochám. Angličtina je v tých dokumentoch samozrejmosťou, bez znalosti cudzieho jazyka si človek neporadí, o virtuálnej gramotnosti ani nehovoriac. Mám v tomto vzdelaní medzery a keby mi mladí nepomohli, sedím doma.

Však som sa aj rozhodla, že sa do budúceho leta naučím po anglicky. V Grécku vás inak neoslovia, darmo by ste ovládali hoci starogréčtinu, bez angličtiny sa nepohnete. Ešteže stál pri mne vnuk, keď som na letisku pípala a dávali mi rôzne pokyny, čo mám robiť. (Spôsobila to retiazka na okuliaroch, ktoré mi viseli okolo krku.)

Prístav v centre mesta Kos. Foto: SHUTTERSTOCK
Prístav v meste Kos Prístav v centre mesta Kos.

V lietadle sme mali mať všetci respirátory na nose počas celého letu, ale časť pasažierov považovala za hrdinstvo, ak si ho tajne zložili. Neboli to nesympatickí ľudia, mladí, nadupaní, ale – pri dohovoroch sa s takými nedá rátať, kazia spoločné úsilie. Niektorým cestujúcim sa ich správanie nepáčilo, ale kým sa spamätali, let bol úspešne za nami a tento problém prestal byť zaujímavý.

Na Hippokratovom letisku nás rýchlo vybavili, išli sme ešte asi 40 minút autobusom po krásnej krajine a zastali sme pred hotelom. Prekvapilo ma, že vo vestibule nám všetkým priblížili k čelu teplomer. Ani som sa nemala kedy začať báť, že ak budem mať teplotu, odtrhnú ma od rodiny, dajú na samotku, kde budem so svojou neznalosťou angličtiny naozaj totálne izolovaná.

Teplotu nemal nikto, ako keby pandémia ani neexistovala, ale v hoteli boli dôslední. Pri mori a bazénoch sme mohli na covid celkom zabudnúť, no v interiéroch panovali prísne zásady. Stále sme museli mať rúška a pred obedom bola povinná dezinfekcia rúk. Počas výberu a naberania jedla sme museli mať rukavice, ktoré sme potom zahadzovali do špeciálnych kontajnerov. Ak si šiel človek po repete, musel celú procedúru absolvovať znova.

Hippokrates nás ochraňoval

Možno aj preto som sa na ostrove Kos cítila tak bezpečne, že to je pôsobisko slávneho lekára Hippokrata. Má úctyhodný vek, narodil sa asi 460 rokov pred Kristom a zomrel 370 rokov pred Kristom. Tento antický Grék je asi najslávnejší a najstarší kalendárne evidovaný lekár všetkých čias. Má nedožitých 2 481 rokov a skoro každý ho aj dnes pozná. Keď bol mladý, zaoberal sa liečením, ale písal aj odborné texty a z liečiteľstva urobil vedu. Stal sa najvýznamnejším predstaviteľom slávnej medicínskej Kósskej školy.

Antická lekárska škola Asklepión, kde pracoval... Foto: SHUTTERSTOCK
Asklepión Antická lekárska škola Asklepión, kde pracoval Hippokrates.

Nečudujem sa, že tam taká bola, lebo na ostrove ide liečenie samé. Hoci som nič zvláštne na Kose pre svoje zdravie nerobila, zrazu som sa zobudila ako znovuzrodená. Kostra svižná, pleť olivová, nálada výborná. Niet sa teda čo čudovať, že už v tom dávnom čase na Kose stavali askelpióny – nemocnice, ktorých zvyšky sa zachovali. Mali krásne stĺporadia, lebo v Grécku je všetko aj pekné. Však krása tiež lieči. Hippokrates sa však nepreslávil ako estét, bol vedec.

Je aj autorom dodnes používanej Hippokratovej prísahy, ktorou sa mladí lekári zaväzujú, že svoje povolanie budú robiť s plnou zodpovednosťou, s láskou k človeku. Už tam sa po prvý raz objavili etické normy, podľa ktorých sa má napríklad dodržiavať lekárske tajomstvo a liečiť odborne. Nespoliehať sa na bohov, mágiu a obete, ako to bolo vtedy zvykom. Hippokrates bol nadaný lekár, ale aj dobrý organizátor a teoretik. Sedával pod platanom v centre mesta Kos a dumal nad systémom zdravotníctva. Aj tento problém pretrváva dodnes, milšie je, že sa zachoval – ktovie už v koľkej generácii – aj Hippokratov platan. Je rozkošatený, viacpňový a podopretý železnou konštrukciou.

Lekári dodnes skladajú Hippokratovu prísahu. Foto: SHUTTERSTOCK
Hippokrates Lekári dodnes skladajú Hippokratovu prísahu.

Veľmi som sa tešila na výlet k tomuto platanu, lebo je to úžasný svedok dávnych čias. Miesto je to tiché, pri pevnosti a rušnom prístave. Zátoka je plná lodí, sú tam mestské, pláže aj kaviarničky. Pri platane som si kúpila aj grafický list, na ktorom je nakreslený Hippokrates a text prísahy.

Po návšteve Námestia platanov si chvíľu čítam v cestovateľskej príručke po Kose. Pri Hippokratovi sa píše aj o Askelpiovi, bohovi lekárstva. Grécka mytológia je veľmi zložitá, vzťahy medzi bohmi boli komplikované. Párili sa s bohyňami, ale aj s pozemšťanmi, či so zázračnými bytosťami. Askelpios, ktorý mal liečiteľské nadanie, bol napríklad synom Apollóna a nymfy Koronis.

Existuje o ňom množstvo príbehov, z ktorých som sa dozvedela, že sa priatelil s hadom (to má tiež svoju špeciálnu históriu, treba asi siahnuť po Zamarovskom, aby človek všetko obsiahol) a chodil s ním na prechádzky. Tento had sa stal symbolom zdravia a je dodnes – ako obmotáva palicu – na známom znaku lekárskej profesie, ktorý sa aj u nás používa. Teším sa z návštevy miest, kde som sa bližšie zoznámila s Hippokratom či s bohom Asklepiom. Hoci sú dávno po smrti, stále liečia. Z ich príbehov ide sila.

Socha boha lekárstva Asklepia. Foto: SHUTTERSTOCK
Socha Asklepia Socha boha lekárstva Asklepia.

S autom v stáde

Máme k dispozícii auto, ktoré sme si na jeden deň požičali, a tak sa chystáme prefrčať celým ostrovom. Nie je to náročný program – ostrov meria asi 45 km, je 10 km široký a dĺžka pobrežia má byť 112 km. Kos je popretkávaný cestami a turistickými chodníkmi, pôsobí veľmi zabývane (26 tisíc stálych obyvateľov), je posiaty pamiatkami a malebnými ruinami. Chceme sa zastaviť pri slávnom veternom mlyne, chceme si pozrieť Hippokratov asklépion, oblasť Kefalos, a skúsiť nejakú divokejšiu pláž na opačnom konci ostrova. Najmä sa však z uháňajúceho auta kocháme krásou krajiny, ktorá je rozvlnená ako more.

Sú tu aj masívne pohoria, aj malé oblé kopčeky. Všetko má lišajníkovú farbu a možno aj štruktúru. Vyzerá to ako mraveniská. Nízke porasty a na niektorých úsekoch svieža zelená, tehlový či žltý piesok. Odtiene modrej na mori. A prekvapenia. Na jednom úseku cesty cez hory sa dostaneme napríklad do stáda medzi kozy.

Do dopravy na ostrove Kos sa občas zapoja aj kozy. Foto: SHUTTERSTOCK
Koza Do dopravy na ostrove Kos sa občas zapoja aj kozy.

Sú fúzaté, bradaté, s inteligentným výrazom tváre. Tu je každý filozof! Nie náhodou sa v gréckej mytológii vyskytuje satyr – poločlovek, polocap a dovedna je to poloboh. Satyrovia sprevádzali boha vína Dionýza na oberačkových slávnostiach, mali rohy a kopýtka. Gréci sú naozaj hraví ľudia a ich fantázia čarovná. Tieto kozy a capy sú však reálni. Rozmaznaní svojou mytologickou slávou nás ale vôbec nerešpektujú. Idú si po ceste a my v aute sa im vyhýbame. Je príjemné vidieť, že kdesi ešte víťazí príroda nad človekom.

Uháňame si teda po ostrove Kos, aby sme sa pristavili pri veternom mlyne v obci Antimachia, ktorý má koleso ako z hodvábu. Hneď si primyslím k nemu rytiera Dona Quijota de la Mancha. V brnení by sa v horúčave na Kose asi upiekol. Našťastie, pečú sa tu iba koláčiky, lebo mlyn je funkčný a produkuje múku. Aj nám niečo na ochutnávku venujú. Sú to koláčiky farebné ako tunajšia krajina.

Kefalos je božský

Šokujúca panoráma sa nám vzápätí objaví pred očami, keď sa vyšplháme do príkreho svahu a uvidíme odtiaľ celý Kefalos. Úžasná zátoka, bralo, skala čnejúca z hladiny mora, úzke uličky čarovného mestečka. Je to oblasť v juhozápadnom cípe ostrova ko, vzdialená asi 40 km od hlavného mesta Kos. Sú tu pieskové pláže a priezračné more. Naozaj božské miesto. Však meno Kefalos nosil aj syn boha Herma. Dočítala som sa, že to bol veľký fešák, tak asi preto to tu nazvali práve po ňom.

Veterný mlyn v Antimachii. Foto: Helena Dvořáková
Veterný mlyn Veterný mlyn v Antimachii.

Zaujímavé je, že hoci ostrovná krajina pôsobí ako vyprahnutá, v mestečkách, na promenádach, pri plážach je plno sviežej zelene, exotických rastlín, kvetov a stromov. Araukárie, ktoré sa u nás pestujú v kvetináčoch, rastú voľne ako vysoké stromy. Široké listy banánovníkov sú ako divadelná opona, chocholy na palmách sa pôvabne hýbu v stálom vetríku. Všetko je rozhýbané, slnko planie a keď vyjde mesiac, je ako nakreslený. Pravidelný, zlatý turecký polmesiac. Však do Turecka dovidieť.

Ale my sme ešte na výlete, ešte nie je noc. Naopak, hoci je podvečer, slnko páli a my zbadáme lákavú hladinu mora. Nikde nikoho. Zastaneme pri lagúne, je belasá a vstup do vody plytký, piesčitý. Čarovné miesto, ktorési z vnúčat však zakričí, že vo vode je mŕtvola. Trocha sa zháčime, ale ukáže sa, že ide o bójku obrastenú riasami. Fakt to vyzerá ako vlasy utopenca, ale čo by tu robil utopenec? V najkrajšom kúte ostrova Kos? Zasa planý poplach. Sme tu my, slnko, voda a piesok. Obliznem si pery, sú slané. Tú chuť už poznám. Je to more Egejské. Hriešne chutné more.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #cestovanie #Kos