Založili si tu kolóniu a užívali si príjemné stredomorské podnebie, ktoré praje pestovaniu – na okolí sa darí viniču aj ovocným stromom.
Prístav a rybárska osada na okraji plytkej zátoky Čierneho mora, ktorú zo severu chránia lesnaté hory, sa prvýkrát spomína v 12. storočí. O dve stovky rokov sa mesto stalo súčasťou siete Janovských obchodných kolónií.
Na konci 15. storočia toto územie obsadila Osmanská ríša a stalo sa súčasťou Krymského chanátu. V roku 1783 sa mesto pripojilo k Ruskej ríši.
Jalta sa stala aj dejiskom významného stretnutia zástupcov ZSSR, Spojeného kráľovstva a USA. Jaltská konferencia sa konala počas II. svetovej vojny v Livadijskom paláci – bývalom cisárskom sídle – na južnom predmestí mesta. Obsahom stretnutia, ktoré malo krycí názov Argonaut, bol vzťah Spojencov k Nemecku a Francúzsku a znova sa prerokovávala poľská otázka a vznik OSN.
Zaujímavosťou je, že na Jaltu nevedie žiadna železnica. Najbližšia stanica je v Simferopoli. S Aluštou a Simferopoľom spája Jaltu najdlhšia trolejbusová trať na svete.
Medzi najkrajšie architektonické pamiatky mesta patrí pravoslávny Chrám svätého Alexandra Nevského. Postavili ho na pamiatku ruského imperátora Alexandra II., ktorého zavraždili nepriatelia Ruského cisárstva v roku 1880 v Petrohrade.
Je vybudovaný v staroruskom architektonickom štýle, zaujme jeho žlto-biela fasáda a korunou celého diela je päť pozlátených kupol, v ktorých tróni 11 zvonov.
V roku 1938 ho komunisti zatvorili a premenili na priestory športového klubu. Počas nemeckej administrácie počas druhej svetovej vojny sa v ňom opäť začali konať pravoslávne bohoslužby.
Jalta sa stala najznámejším letoviskom Krymskej riviéry ponúkajúcim dokonalú dovolenku. Promenády na brehu mora lemované palmami boli magnetom na návštevníkov. Mierili sem ruskí aristokrati aj pacienti, ktorí sa v miestnych sanatóriách liečili z tuberkulózy.
Jedným z tamojších pacientov bol aj autor Troch sestier Anton Pavlovič Čechov. Ten si na Jalte dokonca kúpil dom a počas svojho niekoľkoročného pobytu ho tu navštívili aj priatelia ako Tolstoj, Gorkij či Rachmaninov.
Neďaleko Jalty, v letovisku Gaspra, je ešte jeden skvost. Na útese vysoko nad morom sa vypína očarujúci zámok Lastovičie hniezdo.
Neogotický klenot, ktorý mal byť imitáciou stredovekých rytierskych hradov, postavili v roku 1912 a slúžil ako letné sídlo bohatého nemeckého baróna von Stiegela z Petrohradu. Ten zámok venoval svojej milej, baletke, ako prekvapenie.
Hoci dnes nie je Krym miestom, kam by sme cestovali na dovolenky, na Jaltu sa môžete vybrať aj tak. V Piešťanoch, Michalovciach či v Prahe totiž majú rovnomenné hotely.
Čítajte viac Aj toto je v hre: Prežije 7 UNESCO pamiatok Ukrajiny, ktoré tu stoja stáročia? 
Čítajte viac Lyžiarske stredisko Bukovel sa premenilo na luxusný úkryt pred bombami 
Čítajte viac Naivné? Neúctivé? 22-ročný študent odcestoval na Ukrajinu pre zábavu 
Čítajte viac Rusi túto sezónu nedovolenkujú: Tieto destinácie (za)plačú najhorkejšie