Práve cez Messinskú úžinu by mal viesť nový most s prívlastkom najdlhší visutý, píše CNN. Dočkajú sa Sicílčania konečne toho, o čo sa pokúsil ešte konzul Metellus v roku 252 pred Kristom, keď pospájal sudy a drevo, aby premiestnil 100 vojnových slonov z Kartága do Ríma?
Od rímskych čias sa potom vynárali rôzne nápady, ako spojiť najväčší ostrov v Stredozemnom mori s Apeninskou čižmou, raz to bol tunel, inokedy zasa most.
Teraz je na stole viac-menej reálny návrh unikátneho premostenia Messinskej úžiny, ktorý schválila vláda Giorgie Meloniovej po tom, čo minister dopravy Matteo Salvini oživil plán, ktorý sa naposledy presadil počas premiérovania Silvia Berlusconiho.
Výstavba masívneho mosta bola už-už na spadnutie v roku 2006, no nakoniec padla len Berlusconiho vláda a s ňou sa na dlhé roky pochovali aj messinské plány. Nový premiér Romano Prodi totiž považoval most na Sicíliu za plytvanie peniazmi a riziko pre životné prostredie.
No prišla premiérka Meloniová, ktorá výstavbu zaradila na zoznam svojich predvolebných sľubov. A keď sa Salvini stal ministrom dopravy, urobil z mosta svoju prioritu, ktorá by sa mohla začať meniť na realitu už budúci rok.
Pruhy, koľajnice, miliardy
Konzorcium, ktoré malo most na Sicíliu stavať v roku 2006, vládu zažalovalo za porušenie zmluvy po pozastavení projektu, no teraz to vyzerá tak, že napriek ponukám stavebných firiem z celého sveta predsa len dostane šancu práve pôvodná spoločnosť.
Podľa riaditeľa stavebnej spoločnosti by prípravy zabrali 8 mesiacov a samotná stavba by mala byť hotová po niečo vyše šiestich rokoch.
Výstavba by zamestnala 100 000 ľudí a 300 dodávateľov, väčšina z nich by pochádzala z regiónov Sicílie a Kalábrie, kde je vysoká miera nezamestnanosti.
Náklady na most predstavujú 4,5 miliardy eur a ďalších 6,75 miliardy eur bude potrebných na infraštruktúru, ktorá zahŕňa modernizáciu cestných a železničných spojení, výstavbu terminálov a prípravné práce na súši a morskom dne s cieľom „znížiť hydrogeologické riziká“.
To však nie sú jediné peniaze, ktoré projekt zhltne. Od roku 1965 sa podľa talianskeho ministerstva financií minulo už 1,2 miliardy eur z verejných prostriedkov na štúdie realizovateľnosti. Salvini preto rád hovorí, že „nepostaviť most bude stáť viac, ako ho postaviť“.
A keď postaviť, tak už poriadne. V každom smere by na moste mali byť boli tri pruhy pre vozidlá – dva pre premávku a jeden pre núdzové situácie. V strede má premávať vlak.
Podľa súčasného plánu by každú hodinu mohlo prejsť mostom 6000 osobných a nákladných áut a denne by ním mohlo prejsť 200 vlakov.
Most by sa mal tiahnuť vo výške približne 383 metrov nad morom a vytvoril by plavebný kanál s dĺžkou 600 metrov, čo by umožnilo podplávať ho nákladným lodiam a dokonca aj tým najväčším výletným lodiam.
Salvini opisuje, že nákladné lode z Ázie by mohli zakotviť už na Sicílii a tovar z nich by sa potom priamo z ostrova prepravoval na vysokorýchlostných vlakoch ďalej do Európy.
Ponuka, ktorá sa neodmieta?
Proti výstavbe však hovorí niekoľko miestnych „reálií“.
Južné Taliansko je náchylné na korupciu a dva veľké syndikáty organizovaného zločinu – kalábrijská ‘Ndrangheta a sicílska Cosa Nostra – vynikajú v infiltrovaní sa do stavebných projektov.
Nedávne zatknutie šéfa Cosa Nostra Mattea Messinu Denara po 30 rokoch na Sicílii síce vzbudilo eufóriu a mnohí si vydýchli, no znalí miestnych pomerov varujú, že mafia svoje záujmy do zásuvky neodložila.
Viacerí mafiánski bossovia sú proti výstavbe mosta, a to čiastočne preto, že syndikáty organizovaného zločinu ťažia z miestnej chudoby a relatívnej zaostalosti.
Protimafiánska štúdia tiež varovala, že časti projektu, ako napríklad doprava a zásobovanie, by mohli padnúť do chápadiel zločincov. Rovnako je tu hrozba, že miestne gangy budú požadovať výpalné za „ochranu“ stavby.
Salvini však mafiánsku „vec“ vidí ružovo a nemá z vplyvu gangstrov strach.
Neskrotiteľná príroda?
Výstavbu a samotné užívanie mosta na Sicíliu u môžu skomplikovať, ba priam znemožniť aj ďalšie faktory, a to omnoho mocnejšie ako mafia: geofyzikálne problémy.
Messinská úžina sa totiž tiahne pozdĺž zlomovej línie, kde zemetrasenie o sile 7,1 v roku 1908 zabilo viac ako 100 000 ľudí a vytvorilo vlny cunami, ktoré zdevastovali pobrežné oblasti v Kalábrii aj na Sicílii.
Čítajte viac Toto je 7 najrýchlejších jazykov. A taliančina nie je ani v prvej trojke!
A táto hrozná udalosť dodnes zostáva najsmrteľnejšou zaznamenanou seizmickou udalosťou v Európe.
Okrem morského dna je v okolí ostrova nevyspytateľné aj samotné more. Vedel o tom už aj Homér, ktorý práve do tohto prostredia zasadil svoj literárny brloh morských príšer.
Prúdy sú tu také silné, že často trhajú riasy z morského dna a najhoršie je, že sa menia každých 6 hodín. NASA dokonca varuje, že silné vlny sú viditeľné až z vesmíru.
Most by ale podľa plánu stavebného konzorcia mal odolať vetru s rýchlosťou až 300 kilometrov za hodinu a premávku by dokonca nemal ovplyvniť vietor do 150 kilometrov za hodinu.
Bol by tiež navrhnutý tak, aby zvládol zemetrasenie s magnitúdou 7,5.
Čítajte viac Jediné miesto, kde nejazdia žiadne autá: Obyvatelia si postavili vlastnú lanovku
Aj zvieratá hlasujú proti
O slovo sa hlásia aj ekológovia, ktorí už dlho tvrdia, že most by bol hrozbou pre voľne žijúce zvieratá.
Messinská úžina je veľmi dôležitom tranzitnom pre vtáky a morské cicavce, je tu jedna z najvyšších koncentrácií biodiverzity na svete, cituje CNN hovorcu skupiny Legambiente Výstavba aj ďalšia existencia mosta by narušila migračné trasy medzi Afrikou a Európou.
Proti oživeniu projektu sa postavil aj Svetový fond na ochranu prírody. „Celá oblasť Messinského prielivu je chránenou oblasťou podľa smernice EÚ o biotopoch,“ uviedol riaditeľ WWF pre inštitucionálne vzťahy. Ešte v roku 2006 preto skupina pripravovala žalobu, aby sa projekt pokúsila zastaviť z dôvodu porušovania chránených území Európskej únie.
Čítajte viac Víťaz rebríčka je jasný! Najkrajšie európske plážové mesto nájdete v Chorvátsku 
Čítajte viac Milujete Taliansko? Toto sú 4 najväčšie chyby, ktorých sa môžete v krajine dopustiť