Ako píše Poslovni Dnevnik, miesta v chorvátskych hoteloch a penziónoch sa už zapĺňajú rezerváciami a odhaduje sa, že nadchádzajúce leto prekoná aj rekordnú predpandemickú sezónu 2019.
Zameranie na masovú návštevnosť a maximalizáciu zisku však automaticky vylučuje niektoré ďalšie aspekty plánovania cestovného ruchu.
V prvom rade sa to týka ekológie, dopravy a komunálnej infraštruktúry, nehovoriac o naliehavých sociálnych otázkach. O tom všetkom sa hovorilo ešte pred štyrmi rokmi, no dnes sa zdá, že sa na to viac-menej zabudlo, píše Deutsche Welle (DW).
Tento trend sa netýka len Chorvátska, no v prípade obľúbenej stredomorskej krajiny a jej nadchádzajúcej turistickej sezóny však existuje nepopierateľný silný vplyv na ekológiou. Turizmus je tamojšie hlavné ekonomické odvetvie, a tak jeho spôsob riadenia nesmie ohrozovať jeho udržateľnosť.
„Popandemické oživenie cestovného ruchu bude mať určite aj svoju temnú stránku v podobe obnoveného tlaku na životné prostredie a prírodu,“ uviedol Hrvoje Radovanovič, vedúci programu ochrany prírody Green Action/Zelena Akcija.
Domnieva sa, že aj keď sa vyvíjajú určité snahy trochu „ozeleniť“ chorvátsky cestovný ruch, okrem iného aj na podnet samotných turistov, ktorí sú čoraz viac ohľaduplní k životnému prostrediu, pretrváva jeden strategický problém: hlavné tendencie pri plánovaní tzv. rozvoja tohto odvetvia sa stále primárne zameriavajú na prilákanie väčšieho počtu turistov, predĺženie sezóny a rozvoj cestovného ruchu v častiach krajiny, ktoré turisti doteraz väčšinou obchádzali atď.
Radovanovič upozornil, že infraštruktúra na mnohých miestach po celom Chorvátsku, najmä na pobreží, už nedokáže držať krok s takým množstvom turistov, o čom svedčia minuloročné problémy so zásobovaním vodou v častiach Istrie, ale aj inde. A kvôli klimatickým zmenám je možné očakávať, že takýchto situácií bude v budúcnosti len pribúdať.
Rastúcim problémom z hľadiska ochrany životného prostredia je aj likvidácia odpadov a odpadových vôd, ktoré produkuje čoraz väčší počet turistov.
A je tu aj ničenie ekosystému betónovaním a výstavbou ďalšej turistickej infraštruktúry. Žiaľ, nevyhli sa tomu ani chránené územia.
Problémy sa netýkajú len environmentálnych oblastí, ale aj tých, ktoré súvisia so samotnou prácou v cestovnom ruchu. Podľa odhadov sektora v tejto krajine momentálne chýba asi 60 000 pracovníkov – čašníkov, kuchárov, barového personálu.
Chorvátski zamestnávatelia, s výnimkou stabilnejších, ako sú väčší hotelieri, stále neponúkajú svojim zamestnancom primerané platy, čo znamená, že sa im nedarí udržať zamestnancov, ktorí u nich pracovali počas predchádzajúcich turistických sezón.
Chorváti kvôli tomu už roky vo veľkom emigrujú na severozápad EÚ, zatiaľ čo na ich miesta prichádzajú pracovníci zo strednej a východnej Ázie, ktorí sú ochotní robiť za výrazne nižšie mzdy.


