Vo svojej dlhoročnej histórii zažil Cyprus nadvládu mnohých národov a kultúr vrátane Byzancie či Osmanskej ríše, ktorá si ostrov podmanila v 16. storočí.
V roku 1878 získala kontrolu nad Cyprom Británia, ktorá tento strategicky významný kus pevniny v Stredozemnom mori držala až do vzniku nezávislej Cyperskej republiky v auguste 1960.
Vyhláseniu samostatného štátu predchádzal podpis dohôd, ktoré zakazovali pripojenie Cypru ku kontinentálnemu Grécku, o čo sa časť cyperských Grékov v predchádzajúcich rokoch usilovala.
Súčasťou dohôd bola aj záruka ochrany práv tureckej menšiny, tvoriacej necelú pätinu celkovej populácie ostrova.
Rokovanie? Opak!
Dlhoročné problémy vo vzťahoch medzi tureckými a gréckymi obyvateľmi Cypru však podpisom zmlúv nezmizli. Práve naopak, spory prerástli do ozbrojených stretov, ktoré si na jar 1964 vynútili rozmiestnenie jednotiek OSN.
Ani misia nazvaná UNFICYP však upokojenie situácie nepriniesla. Turecká menšina si vytvorila vlastné samosprávne orgány a medzi cyperskými Grékmi sa znovu aktivovali skupiny bojujúce za pripojenie ostrova k Grécku.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia tak „Afroditin ostrov“ pripomínal sud so strelným prachom. Iskrou, ktorá ho odpálila, sa stal útok nacionalistických gréckocyperských oddielov a členov teroristickej organizácie EOKA-B na prezidentský palác v Nikózii 15. júla 1974.
Prezidenta Makariosa III. prinútil k úteku do Británie. Na jeho miesto pučisti, podporovaní gréckou vojenskou juntou, dosadili Nikosa Sampsona, známeho zástancu spojenia Cypru s Gréckom. Novonastolený režim bol označovaný za bábkový režim Atén.
Na pokus o puč zareagovalo o päť dní neskôr Turecko inváziou na Cyprus. Kým bolo vyhlásené prímerie, podarilo sa tureckej armáde obsadiť zhruba päť percent rozlohy Cypru.
Počas nasledujúcich troch týždňov aktivita inváznych jednotiek klesla, takže sa zdalo, že Ankara dá prednosť diplomatickému riešeniu.
Opak však bol pravdou. V polovici augusta 1974 podnikli turecké oddiely novú ofenzívu, v dôsledku ktorej získali kontrolu nad necelými 40 percentami rozlohy ostrova.
Čítajte viac Severný či južný? Cyprus ponúka dva svety na jednom ostrove. Poletíme naň aj z BratislavyZelená „míľa“
Koncom augusta bolo medzi oboma časťami Cypru vytvorené nárazníkové pásmo, známe ako Attilova alebo tiež zelená línia.
V novembri 1983 potom bola v okupovanej severovýchodnej časti ostrova vyhlásená Severocyperská turecká republika, ktorej existenciu však uznalo iba Turecko.
Dramatické rozdelenie Cypru bolo sprevádzané masovými presunmi obyvateľov.
Asi 160 000 cyperských Grékov sa muselo odsťahovať na juh a 50 000 Turkov naopak z juhu na sever.
K prekresleniu etnickej mapy ostrova v nasledujúcich rokoch prispel aj príchod desaťtisícov kolonistov z Turecka.
Azda jediným pozitívnym dôsledkom cyperských udalostí z leta 1974 bol pád vojenskej junty v Grécku. Bezprostredne po tom, ako Turecko svojou inváziou prekazilo z Atén podporovaný pokus o štátny prevrat na Cypre, odovzdala junta moc do rúk civilnej vlády.
Cyperský prezident Makarios sa mohol už v decembri 1974 opäť ujať svojho úradu, na čele krajiny bol tento vážený duchovný a politik až do svojej smrti v roku 1977.
Zjednotenie nemožné
Počas uplynulého polstoročia sa uskutočnilo mnoho diplomatických pokusov obnoviť jednotu ostrova, žiadny z nich však neuspel.
Rozhovory o zjednotení stroskotávajú na tom, že Turecko a Severný Cyprus chcú dva samostatné štáty uznané medzinárodným spoločenstvom a Grécko a Cyperská republika presadzujú zjednotenie do federálneho štátu. Citlivá je aj otázka návratu utečencov a reštitúcie ich majetku.
Zatiaľ najbližšie k zjednoteniu sa Cyprus ocitol v roku 2004. Plán vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana počítal so vznikom konfederatívneho štátu a jeho následným vstupom do EÚ.
V referende, ktoré sa konalo v apríli 2004, sa bezmála dve tretiny voličov z tureckej časti Cypru vyslovili za prijatie návrhu.
Oproti tomu 76 percent cyperských Grékov hlasovalo proti, čo nádejný plán pochovalo. Do únie tak v máji 2004 ostrov vstúpil rozdelený, hoci formálne je členom dvadsaťsedmičky celý.
V roku 2008 Cyprus vstúpil do eurozóny, v tureckej časti sa ale platí tureckou lírou.
Krachom sa skončili aj ďalšie nádejné rozhovory o zjednotení ostrova v roku 2017. Turecko vtedy odmietalo z ostrova stiahnuť okolo 40 000 vojakov, čo bola zásadná požiadavka Grékov.
Gréci naopak dávali najavo ochotu ku kompromisu k tureckej požiadavke na rotujúce prezidentstvo ostrova, avšak ani to k dohode nestačilo.
Čítajte viac Medený ostrov s 300 dňami slnka a metropolou rozdelenou medzi dva štáty. CyprusTuristi aj ruskí oligarchovia
Ekonomika oboch častí Cypru je silno závislá od cestovného ruchu, severná časť sa však musí spoliehať hlavne na pomoc Turecka.
Turistický ruch na Cypre vážne zasiahla pandémia nového typu koronavírusu, vlani sa ale už počet turistov v Cyperskej republike priblížil k štyrom miliónom, teda k hodnote pred pandémiou.
Na Cypre žije už niekoľko rokov početná ruská komunita, najmä v Limassole, a Cyprus je pravidelne označovaný za útočisko ruských oligarchov.
Čítajte viac Cyprus má novú atrakciu. Našli tu neporušený vrak lode z obdobia Rímskej ríše