Z niekdajšieho centra ťažby uhlia a miesta, kde žili tisícky ľudí, sa stal príklad krutosti industrializácie, čo z neho robí temný symbol nie len japonskej histórie.
Objavenie uhlia a vzostup Hašimy
Prvý krok k objaveniu strategického významu Hašimy spravil jej väčší sused, ostrov Takašima.
Tamojšie uhoľné bane už v 18. storočí podporovali soľný priemysel, kľúčový pre rozvoj japonskej ekonomiky.
Keď sa potvrdilo, že tamojšie podmorské uhlie je nielen využiteľné, ale dokonca kvalitnejšie ako britské, začal sa intenzívny prieskum nových ložísk.
Hašima, dovtedy neobývaný kúsok skaly patriaci rodine Fukahori, sa ukázal ako nesmierne bohatý na uhlie.
Prvá šachta bola otvorená v roku 1887 a len tri roky nato ostrov kúpila spoločnosť Mitsubishi za 100-tisíc jenov.
Výstavba a ťažba rýchlo eskalovali, najprv kvôli rastúcej industrializácii a neskôr kvôli vojnám, ktoré poháňali potrebu zdrojov.
Hašima sa menila na betónovú pevnosť, ktorá mala odolať nepriaznivým podmienkam Japonského mora.
Betónové mesto a jeho obyvatelia
Ostrov sa rýchlo stal priemyselným mestom pre robotníkov. Na jeho ploche len 6,3 hektára vzniklo 30 betónových budov, ktoré slúžili ako byty, školy, nemocnice či obchody.
V tej dobe bol Hašima priekopníkom používania betónu, čo bola nutná odpoveď na extrémne vetry a vlny v tejto oblasti. Ostrov bol navyše obohnaný vlnolamom.
Napriek technologickému pokroku bol život na ostrove vzdialený od komfortu.
Obyvatelia žili v sparťanských podmienkach, o kuchyne, umyvárne a toalety sa delili obyvatelia celých poschodí.
Ľudia sa vedúcich pozíciách si užívali relatívne lepší štandard, robotníci boli odkázaní na chladné a temné kóje.
Čierna strana prosperity
Najtemnejšia kapitola Hašimy sa odohrala počas druhej svetovej vojny.
Keď Japonsko stratilo pracovnú silu, na ostrov boli násilne privezení mladí muži z okupovanej Kórey a Číny.
Týchto nedobrovoľných robotníkov čakal život v neľudských podmienkach: na ostrove bol nedostatok stravy, číhali choroby a viselo nad nimi neustále nebezpečenstvo hroziace v bani a brutálne zaobchádzanie.
Podľa oficiálnych štatistík prišlo do roku 1945 o život najmenej 1 300 pracovníkov, no skutočné čísla môžu byť oveľa vyššie.
Tí, čo prežili, spomínajú na veci, ktoré sa podobali skôr peklu než normálnemu životu.
Čítajte viac KVÍZ: Hokkaido, onsen, kimono, Fudži, origami... Čo všetko viete o Japonsku?
Zánik a znovuzrodenie
Neskôr zažila Hašima posledný rozmach počas kórejskej vojny v rokoch 1950–1953.
V roku 1959 dosiahol ostrov populačný vrchol s 5 259 obyvateľmi, čo z neho spravilo najhustejšie osídlené miesto sveta.
No s prechodom na ropu v 60. rokoch začala ťažba uhlia upadať.
Posledný baník opustil ostrov 20. apríla 1974.
Odvtedy ostrov získal auru opusteného mesta duchov.
Chránený ako pamiatka
V roku 2009 bola časť ostrova otvorená pre turistov a v roku 2015 bol zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Tento krok však sprevádzali kontroverzie, najmä zo strany Kórey, ktorá žiadala priznať historické krivdy spojené s šachtami.
Podobné opustené miesta vo svete
Hašima nie je jediným príkladom miesta, ktoré si industrializácia a vojny vyžiadali na úkor človeka.
- Craco, Taliansko – Stredoveké mesto opustené kvôli zosuvom pôdy.
- Oradour-sur-Glane, Francúzsko – Dedina vypálená nacistami počas druhej svetovej vojny.
- Centralia, USA – Mesto opustené po vypuknutí podzemného požiaru v uhoľných baniach.
Foto: SHUTTERSTOCK
- Kolmanskop, Namíbia – Banské mesto pohltené pieskom po vyčerpaní diamantov.
- Pripjať, Ukrajina – Mesto duchov počas černobyľskej katastrofy.
Každé z týchto miest nesie príbeh o ľudskej ambícii, tragédii a nakoniec aj nevyhnutnom zániku.
Čítajte viac Temná kapitola európskej histórie: Ľudské ZOO boli symbolom zvrhlej nadradenosti 
Čítajte viac Temný turizmus: 5 turistických atrakcií, ktoré žiaľ priťahujú samovraždy 
Čítajte viac Odhaľovanie temných tajomstiev: Skryté podzemné tunely európskych miest - načo ich vykopali?