Udalosť z minulosti už desaťročia straší obyvateľov a turistov na pobreží Georgie v Spojených štátoch. Tybee Bomb, ako ju nazývajú, je jednou z najväčších nevyriešených záhad studenej vojny a tikajúca otázka, ktorá dodnes vyvoláva obavy.
Osudná kolízia a zmiznutie 3,5-tonovej hrozby
Písal sa 5. február 1958, keď sa počas cvičnej misie nad ostrovom Tybee v Georgii zrazili americký bombardér U.S. Air Force B-47 a stíhačka F-86.
Na palube bombardéra sa nachádzala 3447 kilogramov vážiaca jadrová bomba Mark 15.
Aby sa zabránilo katastrofickej detonácii počas núdzového pristátia, pilot, plukovník Howard Richardson, prijal drastické, no v danej situácii nevyhnutné rozhodnutie: bombu zhodil do zálivu Wassaw z výšky 2200 metrov.
Nasledovalo 10-týždňové intenzívne pátranie, do ktorého sa zapojila stovka príslušníkov námorníctva s využitím sonaru.
Napriek úsiliu bola bomba 16. apríla 1958 vyhlásená za „nenávratne stratenú“, s predpokladom, že je pravdepodobne pochovaná 1,5 až 4,5 metra hlboko v bahne morského dna.
Záhada plutoniumového jadra: Tikajúca bomba, alebo neškodný kus kovu?
To, čo robí prípad Tybee Bomb tak mrazivým, sú protichodné správy o jej nebezpečenstve.
Americké letectvo (Air Force) tvrdí, že bomba nemala plutóniové jadro, čo by ju robilo neschopnou jadrovej explózie.
Podľa ich vyjadrení išlo o akúsi „cvičnú“ verziu bez kľúčovej súčasti pre štiepnu reakciu.
Avšak, svedectvo pred Kongresom v roku 1966 namaľovalo oveľa temnejší obraz.
Podľa neho bola bomba plne vyzbrojenou zbraňou s plutóniovou spúšťou, schopnou výbuchu s účinnosťou 1,7 až 3,8 megaton!
Tento rozpor vyvoláva vážne obavy a hlodavú otázku: klame vláda, alebo je skutočne pod pokojnou morskou hladinou časovaná jadrová bomba?
Žiarenie a obavy: Dedičstvo studenej vojny
V roku 2004, už po rokoch ticha, sa vynorila ďalšia znepokojujúca informácia. Podplukovník vo výslužbe Derek Duke detegoval zvýšenú radiáciu v oblasti veľkej ako futbalové ihrisko, približne 2,5 kilometra od pobrežia Tybee Island.
Hoci Air Force pripísala zvýšenú radiáciu prirodzeným ložiskám minerálu monazitu (ktorý obsahuje tórium a urán), obavy pretrvávajú.
Monazit je síce prirodzene rádioaktívny, no jeho prítomnosť v kombinácii s pochybnou bombou je pre mnohých znepokojujúca.
Od roku 1958 neboli obnovené žiadne pokusy o vyzdvihnutie bomby.
Dôvodom sú vraj riziká spojené s narušením konvenčných výbušnín alebo uránu, ktoré by mohli viesť k nekontrolovanej explózii alebo úniku rádioaktívneho materiálu.
Neviditeľná hrozba a turistický ruch
Tybee Bomb tak zostáva nevyzdvihnutá, ležiaca neďaleko obľúbených turistických pláží, a bez akýchkoľvek varovných značiek.
Táto neviditeľná hrozba živí miestne legendy a pretrvávajúce obavy o environmentálne a bezpečnostné riziká.
Je to mrazivé dedičstvo studenej vojny, ktoré ticho spočíva pod vodou a pripomína, že aj po desaťročiach môžu minulé udalosti vrhať dlhé tiene na prítomnosť a budúcnosť.
Návštevníci Tybee Island tak možno netušia, že sa kúpu len pár kilometrov od jednej z najväčších nevyriešených jadrových záhad sveta.
Čítajte viac KVÍZ: Poznáte názvy štátov v ich vlastných jazykoch? 
Čítajte viac Bikini nie sú len plavky... Na desivom ostrove duchov zamrzol čas v tieni jadrových testov 
Čítajte viac Najväčšia jednoliata skala na svete má neuveriteľných 4 795 hektárov
