Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí a prístup k bazénom a vodným plochám je relatívne jednoduchý, prekvapivé množstvo ľudí po celom svete, v Európe a dokonca aj na Slovensku, nevie plávať.
Táto „tichá epidémia“ má vážne dôsledky a zaslúži si väčšiu pozornosť.
Slovensko: Znepokojivý pokles plaveckých zručností
Na Slovensku sa problém neplavcov stáva čoraz naliehavejším. Hoci presné a aktuálne celoštátne štatistiky neexistujú, odborníci a plaveckí inštruktori už roky upozorňujú na pokles plaveckých zručností, najmä medzi deťmi a mládežou.
Už v minulosti sa odhadovalo, že 10 až 15 % študentov vôbec nevie plávať. Dnes tento podiel môže byť aj vyšší.
K výraznému poklesu prispelo zrušenie povinnej výučby plávania na základných školách v polovici roka 1993.
Hoci sa niektoré školy snažia plavecké kurzy organizovať samostatne, nie je to systémové riešenie a dostupnosť sa líši od regiónu k regiónu.
Dokonca sa objavili znepokojujúce správy o tom, že niektorí plavčíci na Slovensku nemajú dostatočné plavecké skúsenosti, čo je alarmujúce vzhľadom na ich zodpovednosť.
Slovenský Červený kríž už roky volá po sprísnení kritérií pre plavčícke kurzy.
Mnoho ľudí si myslí, že vedia plávať, ak urobia pár temp. Odborníci však definujú „plavca“ ako osobu, ktorá dokáže preplávať aspoň 200 metrov bez únavy, zvládne pád či skok do hlbokej vody a dokáže sa orientovať pod hladinou. Tieto kritériá spĺňa podstatne menej ľudí.
Európa a svet: Desaťtisíce neplavcov a tragické štatistiky
Situácia na Slovensku je len časťou väčšieho celosvetového problému. Odhady sa rôznia, ale ukazujú, že neschopnosť plávať je rozšírená na všetkých kontinentoch:
- Vysoký počet utopených: Topí sa oveľa viac ľudí, než si myslíme. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že utopenie je treťou najčastejšou príčinou úmrtí na následok zranenia na celom svete, čo predstavuje 7 % všetkých úmrtí na zranenia. Ročne sa odhaduje 236 000 úmrtí utopením.
- Regióny s najvyšším rizikom: Viac ako 90 % úmrtí utopením sa vyskytuje v krajinách s nízkym a stredným príjmom, najmä v Afrike a Ázii. Avšak aj v Európe sú to stovky a tisíce prípadov ročne.
- Francúzsko ako príklad: Napríklad vo Francúzsku sa odhaduje, že viac ako polovica detí šiesteho ročníka nevie plávať. To viedlo k iniciatívam na výstavbu nových plaveckých centier a sprístupnenie plaveckých výcvikov.
- „Topíme sa v informáciách, ale nevieme plávať“: Metaforicky, v dobe prístupu k informáciám o bezpečnosti a prevencii je paradoxné, koľko ľudí stále neovláda túto základnú zručnosť.
Prečo ľudia nevedia plávať?
Dôvodov, prečo ľudia nevedia plávať, je viacero a často sa prekrývajú:
- Nedostatok prístupu k výučbe: Najmä v chudobnejších regiónoch sveta, ale aj v niektorých vidieckych oblastiach, chýbajú bazény a kvalifikovaní inštruktori.
- Zrušenie povinnej výučby: Ako už bolo spomenuté, tam, kde plávanie nie je súčasťou školských osnov, klesá počet detí, ktoré sa ho naučia.
- Strach z vody (hydrofóbia): Mnohí dospelí aj deti pociťujú silný strach z vody, často z dôvodu negatívnych skúseností z detstva.
- Kultúrne a sociálne faktory: V niektorých kultúrach nemusí byť plávanie prioritou alebo je dokonca spojené s predsudkami.
- Nedostatok rodičovského záujmu: Ak rodičia sami nevedia plávať alebo nepovažujú túto zručnosť za dôležitú, je menšia pravdepodobnosť, že svoje deti k plávaniu povedú.
- Finančné bariéry: Plavecké kurzy môžu byť drahé, čo obmedzuje prístup pre rodiny s nižšími príjmami.
- Zdravotné problémy: Hoci plávanie je šetrné ku kĺbom a vhodné pre mnohých, niektoré zdravotné problémy môžu brániť vo výučbe.
Dôsledky neschopnosti plávať: Viac než len obmedzená zábava
Neschopnosť plávať má oveľa vážnejšie dôsledky, než len nemožnosť užiť si vodné športy alebo relax pri bazéne:
- Vysoké riziko utopenia: Toto je najtragickejší a najpriamejší dôsledok. Neznalosť plávania zvyšuje riziko utopenia nielen vo voľnej prírode (jazerá, rieky, more), ale aj v bazénoch.
- Obmedzený rozvoj: Plávanie je komplexná aktivita, ktorá rozvíja motoriku, koordináciu, vytrvalosť a kardiovaskulárny systém. Neplavci prichádzajú o tieto benefity.
- Psychologické bariéry: Strach z vody môže pretrvávať aj v dospelosti a obmedzovať účasť na sociálnych aktivitách spojených s vodou.
- Nemožnosť pomôcť iným: Plavec môže v kritickej situácii zachrániť nielen seba, ale aj iného topiaceho sa človeka. Neplavec je v takej situácii bezmocný.
- Vplyv na turizmus a ekonomiku: V krajinách s nízkou plaveckou gramotnosťou môže byť znížený záujem o vodné športy a aktivity, čo má dopad na turistický ruch.
Je zrejmé, že plavecká gramotnosť nie je len o športe, ale predovšetkým o bezpečnosti a zdraví. Je kľúčové, aby spoločnosť, vlády a jednotlivci uznali dôležitosť tejto základnej zručnosti a zabezpečili, aby mal každý prístup k výučbe plávania. Voda by mala byť miestom radosti, nie strachu a tragédií.
Tichý boj o život: Ako vyzerá topenie a ako pomôcť?
Filmy a televízia nám často ukazujú topenie ako dramatickú scénu s krikom, mávaním a viditeľným bojom vo vode.
Realita je však oveľa desivejšia: topenie je zvyčajne tichý a nenápadný proces.
Práve preto je kľúčové vedieť, ako skutočne vyzerá boj o život vo vode, aby sme dokázali včas rozpoznať ohrozenie a poskytnúť pomoc.
Neznalosť týchto znakov môže viesť k tragickým následkom.
Ako vyzerá topenie? Oklieštené reflexy a tichý boj
Záchranári a vodní experti hovoria o tzv. inštinktívnej reakcii topenia, čo je neurologická reakcia, ktorá bráni topiacej sa osobe volať o pomoc alebo mávať rukami nad hlavou. Je to automatická odpoveď tela, ktorá sa prejavuje nasledujúcimi znakmi:
- Ticho: Topiaci sa človek nedokáže kričať ani volať o pomoc. Jeho úsilie je sústredené na zachovanie dýchania a snaží sa udržať ústa nad vodou. Akékoľvek vzdušné otvory sú príliš vzácne na to, aby ich spotreboval na zvuk.
- Vertikálna poloha: Telá topiacich sa ľudí sú vo vode vo vertikálnej polohe, pričom nohy visia dole bez aktívneho kopania. Ruky sú roztiahnuté nabok, akoby sa snažili oprieť o vodnú hladinu, a tlačia sa nadol, aby udržali hlavu nad vodou.
- „Rebrík“ alebo „šplhanie“: Topiaci sa človek sa inštinktívne snaží dostať hlavu nad vodu, čo často vyzerá ako „šplhanie po neviditeľnom rebríku“. Ruky sa rytmicky hýbu, akoby plieskali po vode, ale bez efektívneho pohybu vpred.
- Sklený pohľad: Oči sú buď zatvorené, alebo majú sklený, prázdny a nesústredený výraz. Niekedy sú vlasy topiaceho sa prehodené cez čelo alebo oči a osoba sa ich nesnaží odhrnúť.
- Neschopnosť reagovať: Topiaci sa človek nie je schopný reagovať na otázky alebo pokyny. Ak sa ho opýtate, či je v poriadku, pravdepodobne vám neodpovie.
- Vynorenie a ponorenie: Telo sa neustále vynára nad hladinu a hneď sa opäť potápa. Ústa sú tesne nad alebo pod hladinou, pričom sa len na krátky čas stihnú nadýchnuť.
Časový faktor: Sekundy rozhodujú
Boj o život vo vode netrvá dlho. Typicky, človek zmizne pod hladinou v priebehu 20 až 60 sekúnd od začiatku inštinktívnej reakcie topenia.
Tento extrémne krátky časový rámec zdôrazňuje, prečo je tak dôležité rýchle rozpoznanie a okamžitá reakcia. Nie sú tam žiadne dlhé minúty drámy ako vo filmoch.
Čo prežíva topiaci sa človek?
Topiaci sa človek prežíva intenzívny strach a paniku. Mozog sa snaží zachrániť život, čo vedie k spomínanej inštinktívnej reakcii.
- Panika a dýchavičnosť: Hlavným pocitom je panika a zúfalstvo. Nedostatok kyslíka vedie k silnej dýchavičnosti a pocitu udusenia.
- Vdýchnutie vody: V konečných fázach, keď telo už nedokáže udržať dýchacie cesty nad vodou, vdýchne vodu do pľúc, čo vedie k laryngospazmu (kŕč hrtana) alebo naplneniu pľúc vodou. Človek cíti trhanie a pálenie, potom nastane zrazu pokoj.
- Strata vedomia: Nedostatok kyslíka a vdýchnutie vody vedú k strate vedomia a nakoniec k zástave srdca.
Fázy topenia (z pohľadu záchranárov):
- Panická fáza: Osoba si uvedomuje nebezpečenstvo, bojuje s vodou, ale prechádza do inštinktívnej reakcie.
- Inštinktívna reakcia topenia: Už opísané znaky – tichý boj, vertikálna poloha, „šplhanie“. Toto trvá len sekundy.
- Terminálna fáza / Bezvedomie: Následkom vdýchnutia vody a hypoxie (nedostatku kyslíka) nastáva strata vedomia a telo klesá pod hladinu.
- Zástava srdca: Ak sa neposkytne pomoc, dôjde k zástave srdca a smrti.
Ako pomôcť topiacej sa osobe? Bezpečnosť je prvoradá!
Pomoc topiacej sa osobe si vyžaduje rýchlosť, rozvahu a predovšetkým – vlastnú bezpečnosť. Nikdy nechoďte do vody, ak si nie ste istí svojimi plaveckými schopnosťami a netrénovali ste záchranu.
- Volajte o pomoc a tiesňovú linku (112): Okamžite upozornite okolie, zakričte „Topí sa!“ a volajte záchranné služby. Čím skôr, tým lepšie.
- Podajte, hoďte, dosiahnite: Ak je to možné, snažte sa podať topiacej sa osobe niečo, čo jej pomôže udržať sa nad vodou.
NIKDY nepodávajte ruku! Topiaci sa človek v panike chytí všetko, čo mu príde pod ruku, a môže vás stiahnuť pod vodu.
Ak musíte ísť do vody (iba ak ste trénovaný), použite nejakú plávaciu pomôcku (záchrannú vestu, dosku), ktorá vám pomôže udržať sa nad vodou. Pristupujte k topiacej sa osobe zozadu, aby vás v panike nestiahla.