Prvé dni prežívali na posledných zásobách, ale keď sa míňali, museli začať improvizovať. Živili sa surovými rybami, ktoré sa im podarilo chytiť, pili korytnačiu krv.
Po dvoch mesiacoch to však Córdoba vzdal. Odmietal ďalej jesť surové jedlo a upadol do depresie. Nakoniec po 10 týždňoch na mori zomrel.
Alvarenga zostal sám.
Zúfalý z osamelosti začal trpieť halucináciami a rozprával sa s mŕtvym priateľom.
Po čase sa nakoniec rozhodol jeho telo hodiť do oceána.
Zachránený na druhej strane sveta
Alvarenga pokračoval v plavbe sám, dúfajúc, že uvidí prechádzajúcu loď.
Napriek niekoľkým pokusom o signalizáciu sa mu nepodarilo upútať ničiu pozornosť.
Po 438 dňoch, v januári 2014, jeho čln dorazil k atolu Ebon Atoll, malému ostrovčeku v Tichom oceáne, asi 10 800 kilometrov od miesta, kde začal svoju plavbu.
Vysilený sa doplazil na pláž a natrafil na dom. Tam ho objavila miestna rodina, ktorá mu poskytla prvú pomoc a privolala úrady.
Tak sa Alvarenga po viac ako roku napokon dostal domov.
Vzkriesenie a obvinenia
Alvarengov príbeh prežitia sa stal okamžite svetovou senzáciou a jeho zážitok bol detailne opísaný v knihe „438 dní“.
Mnohí žasli a obdivovali jeho vôľu, ktorá ho nakoniec zachránila.
Potom však prišla tvrdá rana, a to z úplne nečakanej strany.
Rodina Ezequiela Córdobu podala na Alvarengu žalobu vo výške 1 milióna dolárov, v ktorej ho obvinila z kanibalizmu.
Alvarenga obvinenia razantne poprel a jeho právnik Ricardo Cucalon tvrdil, že rodina sa len snaží získať časť z výťažku z predaja knihy.
V snahe očistiť svoje meno a dokázať svoju nevinu, Alvarenga následne podstúpil test na detektore lži, v ktorom úspešne prešiel.
Jeho neuveriteľný príbeh tak získal horkú príchuť, ktorá je s ním spojená až dodnes.