Tradičné monitorovanie zdravia veľrýb bolo v minulosti extrémne náročné a často možné až po tom, čo mŕtve zviera vyplavilo more. Nová éra výskumu však využíva drony vybavené sterilnými Petriho miskami. Tieto bezpilotné lietadlá sa vznášajú tesne nad výdychovými otvormi veľrýb a zachytávajú jemné kvapôčky exhalačného oblaku, píše Metro.co.uk. Tento neinvazívny spôsob odberu umožňuje vedcom skúmať patogény bez toho, aby zvieratá stresovali alebo ich rušili v ich prirodzenom prostredí.
Neviditeľný zabijak morských obrov
Hlavným podozrivým, ktorého drony v arktických vodách identifikovali, je cetacean morbillivirus. Ide o vysoko nákazlivý vírus podobný ľudským osýpkam, ktorý u veľrýb a delfínov spôsobuje ťažké poškodenie dýchacích ciest, nervového systému a imunitného systému. Od jeho objavenia v roku 1987 bol tento patogén zodpovedný za viaceré masové úhyny morských cicavcov po celom svete.
Medzinárodný tím vedený nórskou Nord University a King’s College London potvrdil prítomnosť vírusu v populáciách veľrýb keporkakov v severnom Nórsku, u viditeľne chorého vorvaňa a u uviaznutej guľatohlavy. Okrem morbillivírusu výskumníci v rokoch 2016 až 2025 detegovali aj herpesvírusy u keporkakov v oblastiach Nórska, Islandu a Kapverdských ostrovov.
Hrozba šírená kontaktom
Prítomnosť týchto vírusov vo vysokých zemepisných šírkach je podľa odborníkov hlboko znepokojujúca. Veľryby majú tendenciu zhromažďovať sa na miestach s bohatou potravou, čo vytvára ideálne podmienky na prenos nákazy. Blízky kontakt medzi zvieratami, interakcia s rybárskymi loďami a lodnou dopravou zvyšujú riziko nekontrolovaného šírenia nákazy, ktorá dokáže preskakovať medzi druhmi a prekonávať oceány.
Hoci je situácia vážna, technológia dronov prináša nádej. Schopnosť včas detegovať hrozby u voľne žijúcich živočíchov dáva ochranárom šancu lepšie pochopiť riziká a včas reagovať na vznikajúce epidémie. Ako uviedla Helena Kosta z Nord University, prioritou pre nadchádzajúce roky bude dlhodobý monitoring, aby sme porozumeli, ako klimatické zmeny a nové patogény ovplyvňujú zdravie týchto majestátnych vládcov oceánov.
Môžu sa vírusy z veľrýb preniesť na ľudí?
Otázka možného prenosu týchto vírusov z morských cicavcov na človeka je predmetom neustáleho vedeckého skúmania, pričom doterajšie zistenia ponúkajú pomerne jasný, no opatrný obraz.
Hoci cetacean morbillivirus patrí do rovnakej čeľade ako vírus osýpok u ľudí, doteraz neexistuje žiadny zdokumentovaný dôkaz o prenose tohto konkrétneho vírusu na človeka. Vírusy z tejto skupiny sú zvyčajne vysoko špecifické pre daný hostiteľský druh alebo blízko príbuzné skupiny zvierat. Vedci však zdôrazňujú, že hoci je riziko pre bežnú populáciu minimálne, určitá opatrnosť je na mieste najmä u osôb v priamom kontakte so zvieratami.
Tu sú kľúčové fakty o možnom riziku:
- Bariéra medzi druhmi: Morbillivírusy veľrýb a delfínov sú prispôsobené fyziológii morských cicavcov a ich schopnosť infikovať ľudské bunky je podľa súčasných poznatkov veľmi nízka.
- Riziko pre výskumníkov a záchranárov: Najvyššiemu potenciálnemu riziku sú vystavení ľudia, ktorí prichádzajú do úzkeho kontaktu s dychom zvierat alebo s telami uhynutých jedincov, ako sú biológovia alebo veterinári.
- Preventívne opatrenia: Práve z dôvodu eliminácie rizika prenosu akýchkoľvek neznámych patogénov využívajú vedci drony, ktoré umožňujú bezpečný odber vzoriek dychu na diaľku.
- Sledovanie mutácií: Odborníci sledujú vývoj týchto vírusov v Arktíde aj preto, aby včas zachytili prípadné mutácie, ktoré by mohli viesť k medzidruhovému prenosu (tzv. spillover), hoci u morbillivírusov veľrýb sa to nateraz nepovažuje za bezprostrednú hrozbu pre verejné zdravie.
