Na pomerne malom kúsku zeme prírodné živly vyformovali množstvo bizarných výtvorov. Nikde inde na Slovensku sa už nenachádza také rozsiahle skalné mesto, ako sú Súľovské skaly.
Rastú tam skalné hríby, nachádza sa Golem, mních či Indián, dianie z výšky sleduje sova s malou sovičkou. A ako inak, v skalnom meste sú všetky tieto výtvory kamenné. Presnejšie, horninu, ktorá tvorí Súľovské skaly, nazval významný slovenský prírodovedec a geológ Dionýz Štúr súľovským zlepencom. „Je to špeciálny typ usadenej vápencovej horniny, v ktorej sú zamiešané riečne naplaveniny, na rozdiel od iných druhov vápencov, ktoré majú v sebe väčšinou morské sedimenty. V súľovských zlepencoch je možné vidieť okrúhle kamienky rôznych veľkostí,“ približuje Peter Pajger z Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, ktorej súčasťou sú aj Súľovské vrchy.
Ochranári z CHKO Strážovské vrchy uvádzajú, že niektoré vrstvy súľovských zlepencov sa usadzovali v morskom prostredí, iné, ako to ukazujú najnovšie výskumy, i v sladkovodnom – jazernom. Tvarovanie pohoria trvalo tisícky rokov, keď zlepence zvetrávali a rozpadávali sa do najrôznejších útvarov. Pôsobili na ne ľad, voda i vietor. „Vplyv vody a iných poveternostných podmienok postupne spôsobuje, že skaly pukajú, odlamujú sa, tvarujú sa, a tak vznikli skalné mestá s rôznymi bránami, oknami, vežami, i skalný hríb,“ dodáva Peter Pajger.
Niečo na Súľovských skalách je aj dielom človeka – Súľovský hrad. Dnes už len jeho malé torzo, ktoré človek rozozná, až keď k ruine vystúpi do výšky. Stavitelia využili prírodné danosti prostredia a stavbu slúžiacu na stráženie a pozorovanie dokonale včlenili medzi tri skalné útvary pohoria. Dnes, po stáročiach chátrania, hrad so skalami už takmer splýva. Hrad ničili požiare, zemetrasenie a po tom, čo si jeho poslední majitelia postavili dole v obci kaštieľ, opustili hradné múry, z hradu odišla aj strážna služba a odvtedy pustne a mení sa na čoraz väčšiu zrúcaninu. Zostalo síce len zopár múrov, no výhľad na okolie z vtáčej perspektívy, z ktorej Súľovské skaly pôsobia ako ostnatý chrbát dinosaura, je stále rovnako nádherný.
K hradu vedie asi najnavštevovanejšia trasa Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly – náučný chodník. Jeho súčasťou je aj približne 13 metrov vysoké skalné okno, nazývané Gotická brána práve pre typické zalomenie, aké majú gotické portály. Prístupná je aj jedna z mála jaskýň v Súľovských vrchoch, Šarkania diera. Jaskyňa dlhá asi 58 metrov bola osídlená v mladšej kamennej dobe. V strope jaskynnej chodby sú okná, cez ktoré presvitá slnko. Popri ceste k Šarkanej diere rastie v lese veľký skalný hríb, ďalšie skalné útvary vidieť aj z dediny Súľov, napríklad Sovu a sovičku, ktorých prepracované kópie si obec umiestnila aj na námestie vo svojom centre. Z lúk pod skalným mestom vidieť, ako je masív zlepencových veží Roháča ohnutý do poloblúka a vytvára mohutný amfiteáter. Na týchto lúkach sa točili scény filmovej rozprávky Sokoliar Tomáš.
S rozprávkou, či skôr legendou, je spojený 12 metrov vysoký skalný výtvor neobvyklých tvarov – Stratený budzogáň. Podľa povesti to bol najväčší strom na svete Hromodub. Ľudia sa oň starali, no keď pri ňom držal stráž Janko Spáč, zaspal. Hromodub našiel obor, vytrhol ho zo zeme a začal z neho vyrezávať budzogáň. Miazga, ktorá zo stromu vytekala, obra zalepila k zemi. Nahnevaný zapichol budzogáň do zeme so želaním, aby skamenel. A odvtedy až podnes stojí pod Žibridom, druhým najvyšším vrchom Súľovských vrchov, Stratený budzogáň.
Kam na výlet: 5 tipov nadnes
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Gotická brána v Súľovských skalách získala názov podľa zalomenia typického pre gotické portály.
Foto: Renáta Jaloviarová
Naozaj len zvyšky zostali z hradných múrov Súľovského hradu, ktorý je v nadmorskej výške 660 metrov.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
K Stratenému budzogáňu vedie najrýchlejšia a najkratšia cesta z obce Zbyňov.
Foto: Renáta Jaloviarová
Ukrytý medzi skalami – Hlbocký vodopád. Nachádza sa asi 1 km za obcou Hlboké nad Váhom, v Súľovských skalách.
Foto: Renáta Jaloviarová
Relax na hradnom návrší s výhľadmi na hrebeň Súľovských skál.
V utorok si prečítajte: Skalica a Baťov kanál.