Nevšedná drevená kaplnka, obložená jedľovou kôrou, ktorú v lesoch nad Hornou Bzovou dal postaviť gróf Zichy. S ním sa spájajú aj kedysi veľmi známe bzovské sklárne. Hoci zanikli bez stopy, dnes ich v Dolnej Bzovej pripomína jedinečná historická sklárska pec, v ktorej vyrábajú sklo ako pred vyše dvesto rokmi. Nijaká podobná na Slovensku neexistuje.
Kaplnka stojí na návrší neďaleko horárne nad Hornou Bzovou, miestnou časťou obce Podkriváň v detvianskom regióne. Pre svojich lesných robotníkov ju dal v roku 1900 vybudovať majiteľ Divínskeho panstva gróf Zichy. „Prečo ju obložili jedľovou kôrou, o tom záznamy neexistujú. Možno práve preto, že všade naokolo boli voľakedy jedľové lesy. V každom prípade je to slovenský unikát. Nikde inde takúto kaplnku v pôvodnom stave nenájdete,“ hovorí Peter Greksa z občianskeho združenia Skálnik, ktorý sa venuje miestnej histórii. Steny kaplnky sú kusmi jedľovej kôry pokryté zvnútra aj zvonka. Raz do roka sa v nej dodnes koná bohoslužba. Jej novodobá verná kópia stojí v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu.
V blízkosti bzovskej výnimočnej kaplnky bola kedysi jedna z dvoch miestnych sklární, ktoré akoby sa do zeme prepadli. Druhá sa nachádzala asi štyri kilometre nižšie v časti Dolná Bzová, ktorá patrí pod obec Mýtna. Pred dvoma rokmi tu miestni nadšenci vybudovali historickú sklársku pec ako spomienku na zabudnuté tradície. „Pôvodnú sklársku pec na tomto mieste postavil v roku 1771 Bernard Hupka zo Vsetína, ktorému gróf Zichy prenajal pôdu a okolité lesy, odkiaľ mohol čerpať suroviny. Iba nedávno sme tu objavili aj pozostatky štôlní na kopci Skálnik, kde sa ťažil kremeň. Vyrábali najmä tzv. ľudové sklo, teda poháre, taniere, fľaše, jednoducho sklo pre domácnosť, neskôr predmety začali aj brúsiť. V prvej polovici 19. storočia bzovské sklárne patrili k najvýznamnejším v Uhorsku, sklo sa predávalo až na Balkán. Zanikli na sklonku 19. storočia,“ približuje históriu Greksa. Pec postavili podľa historickej dokumentácie, je vykurovaná drevom a sklo v nej vyrábajú podľa dobovej receptúry spred vyše dvesto rokov. Je jediná na Slovensku, kde si sklári môžu vyskúšať tradičnú technológiu. Najbližšie tak urobia počas Bzovských sklárskych dní v septembri, ktoré organizuje združenie Skálnik. Sklárne tohto typu boli kedysi vo viacerých obciach v Podpoľaní a v Novohrade.
Za ďalším unikátom stačí zájsť do centra Podpoľania, do neďalekej Detvy, známej folklórom a miestnymi tradíciami. Práve v Podpoľaní sa zrodila nielen fujara, ale aj jedinečné drevené vyrezávané kríže. „Sú raritou na Slovensku i v Európe, nikde inde ich nevyrábali v takej podobe ako tu. Korene ich výroby pravdepodobne mohli siahať až do 17. storočia, kedy sa kríž ako taký dostáva na územie dnešného Slovenska a v tom čase vzniká aj mesto Detva. Historicky máme však doložené kríže, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia,“ vysvetľuje vedúca Podpolianskeho múzea v Detve Renáta Babicová.
Prícestné maľované vyrezávané kríže stoja aj v súčasnosti na rázcestiach, popri cestách, pri kostoloch i na okolitých lazoch. Tradícia ich výroby má svojich pokračovateľov dodnes. Menšie slúžili kedysi ako náhrobné kríže na cintorínoch. Návštevníci si ich môžu pozrieť na kalvárii v blízkosti detvianskeho cintorína, kde sa nachádza samostatná expozícia s približne štyrmi desiatkami náhrobných krížov z prvej polovice minulého storočia. Z dielní miestnych rezbárov pochádzajú aj kríže na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách, ktoré vyrobili takmer pred osemdesiatimi rokmi.
Milovníci prírody a turistiky si určite prídu na svoje, ak sa vyberú obdivovať krásy Poľany, ktorá ponúka množstvo viac či menej náročných túr a celý rad zaujímavostí. K atraktívnym trasám zaiste patrí prechod po okraji pozostatkov krátera (kaldery) vyhasnutej sopky Poľana či skalný útvar Kalamárka nad Detvou s archeologickým náleziskom pozostatkov pravekého a včasnostredovekého hradiska a vyhľadávané miesto na skalolezectvo. Pri výstupe na Prednú Poľanu upúta vodopád Bystrého potoka a v Hrochotskej doline Bátovský balvan alebo Jánošíkova skala. Tieto prírodné výtvory spolu s detvianskymi krížmi a folklórom patria k siedmim divom Poľany.
Kam na výlet: Päť tipov nadnes





V piatok si prečítajte: V Bojniciach uvidíte pravek aj vzácnosti súčasného sveta