Ich zašlú slávu naďalej pripomína jedinečná kúpeľná kaplnka. Nesie totiž rukopis svetoznámeho architekta Ladislava Hudeca, ktorý zmenil tvár Šanghaja, kde postavil prvý mrakodrap a desiatky výnimočných budov. Vyhnianska kaplnka je prvou známou stavbou banskobystrického rodáka a unikátom na území Slovenska.
Kaplnka Panny Márie Kráľovnej stojí na kopci nad areálom kúpaliska, na mieste ktorého sa v minulosti nachádzali kúpeľné domy, hotely a korzá. Jej projekt urobil vtedy ešte študent Ladislav Eduard Hudec. „Dlho sme o tom nevedeli, až v ostatných rokoch, keď sa jeho meno dostalo do povedomia aj na Slovensku, sa nakoniec potvrdilo, že ju navrhol práve tento architekt svetového formátu. Jej unikátnosť zvýrazňuje fakt, že je to jeho jediná stavba mimo Šanghaja,“ hovorí tamojší starosta Vladimír Bevelaqua. Od jej posvätenia, 26. júla 1914, uplynulo v sobotu presne sto rokov. Pri tejto príležitosti osadili na nej pamätnú tabuľu venovanú Hudecovi.
Rodáka z Banskej Bystrice pohnutý osud zavial do Šanghaja, kde v roku 1934 postavil prvý mrakodrap – 24-poschodový Park Hotel. Dokopy tam naprojektoval viac ako 60 budov, z ktorých viaceré sa stali kultúrnymi pamiatkami.
Hudecova kaplnka akoby zázrakom prežila rozsiahly požiar, ktorý v roku 1945 nadobro pochoval vyhnianske kúpele aj ich stáročnú slávu. Jeho príčina dodnes nie je známa. „Na horúcu liečivú vodu mali naraziť baníci pri hĺbení štôlne niekedy v 13. storočí. Kedy to presne bolo, to sa už nedozvieme, faktom ale je, že už v 16. storočí sú vyhnianske kúpele zaznačené na dobových mapách,“ približuje Marian Pavúk, ktorý sa zaoberá miestnou históriou. Obdobie najväčšej slávy zažili najmä v 18. a 19. storočí, keď patrili medzi najvyhľadávanejšie v Uhorsku a najvýznamnejšie v strednej Európe.
Viditeľnejšie stopy však vo Vyhniach zanechala banícka minulosť. Kedysi sa tu ťažili drahé kovy i železná ruda. Pozostatky bývalej štôlne sv. Antona Paduánskeho sa nachádzajú za dedinou smerom na Banskú Štiavnicu.
Pri potulkách miestnou históriou nemožno obísť vyhniansky pivovar, ktorého korene siahajú do 15. storočia a pivo sa v ňom vyrába dodnes. „Či ho naozaj založili templárski rytieri, zatiaľ nie je nijako hodnoverne preukázané, v každom prípade sa začiatkom minulého storočia na etiketách fliaš objavili,“ dopĺňa Pavúk. Viac sa návštevníci môžu dozvedieť na exkurziách priamo v pivovare.
Na svoje si vo Vyhniach určite prídu aj milovníci prírodných zaujímavostí. Na úpätí vrchu Kamenná sa rozprestiera rozlohou najväčšie kamenné more v sopečnej časti Karpát. Je jedným z najstarších chránených území na Slovensku. Tvoria ho balvany, vytvorené vulkanickou činnosťou v mladších treťohorách, ktoré sa neskôr pravdepodobne uvoľnili pri zemetrasení. Povesť hovorí, že v časoch, keď z kremnickej mincovne smerovali do Budína plné vozy zlatých dukátov, úzkostlivo ich chránili pred zbojníkmi. Za pomoci zbojníckeho vyzvedača ich predsa len prepadli. Drábi namiesto zlatých dukátov v truhliciach našli len kamene. Bezmocný vojenský komisár vojakom nariadil, aby ich vysypali. Ako sa začali gúľať dolu kopcom, tak ich stále pribúdalo. Odvtedy tu už nevyrástol jediný strom, ostal tu len samý kameň a ľudia tento svah nazvali Kamenné more.
Vyhnianskym lákadlom pre turistov sa v posledných rokoch stal akvapark Vodný raj, kde možno nájsť príjemné osvieženie, oddych i vodné atrakcie. Rozprestiera sa na mieste bývalých kúpeľov, ktoré neskôr nahradilo termálne kúpalisko a napokon vodný park, ktorý za pomoci eurofondov postavila obec.
Zaujímavú cestu do histórie ponúkajú aj neďaleké zrúcaniny hradu Revište pri Žarnovici v Revištskom Podzámčí. Predpokladá sa, že ho postavili už v 13. storočí, no prvé písomné zmienky o ňom pochádzajú z prvej polovice 14. storočia. V 18. storočí po zásahu bleskom vyhorel a odvtedy chátral, až z neho zostala iba ruina. Na záchrane jeho pozostatkov pracuje Združenie na záchranu hradu Revište.
V utorok si prečítajte: Kúpanie v morskej vode v Rapovciach