Sú ľahko prístupné a ponúkajú pekný pohľad na najzápadnejší kút Slovenska, kadiaľ kedysi viedla starobylá Česká obchodná cesta. Najkrajším je nepochybne Smolenický zámok, ktorý sa oplatí navštíviť práve teraz cez leto. Len počas prázdnin je totiž prístupný aj pre verejnosť.
Zámok je Kongresovým centrom Slovenskej akadémie vied, počas roka sa tu organizujú rôzne medzinárodné konferencie. A jedine v mesiacoch júl a august si ho môžu zvnútra prezrieť turisti. Je otvorený každý deň od 10. do 18. hodiny a prístupné sú záhrady, nádvorie a niektoré miestnosti. Tento rok sa navyše do zámku nasťahovala architektúra z celého Slovenska. Na výstave papierových modelov môžu návštevníci obdivovať známe aj menej známe pamiatky. Pod zámkom je krásna lúka s mohutnými stromami, ako stvorená na nedeľný piknik.
Smolenický zámok je najmladším na Slovensku. Jeho súčasnú podobu mu vpečatil koncom 19. storočia gróf Jozef Pállfy starší, keď začal stavať na rumoviskách starého stredovekého hradu zo 14. storočia. A práve ten patril k „strážcom“ spomínanej Českej cesty v priesmykoch Malých Karpát. Významná európska magistrála spájala Prahu s Budínom (dnešnou Budapešťou), obchádzala Viedeň a bola vlastne súčasťou oveľa dlhšej obchodnej cesty, ktorá viedla od prielivu v Bospore až k brehom Atlantického oceánu.
Trasa na území dnešného Slovenska viedla cez Štúrovo, kde bol prievoz cez Dunaj, cez brod v Dvoroch nad Žitavou, Nové Zámky, Galantu, Sereď, kde sa dal prebrodiť Váh, Trnavu, Trstín, Bukovú, Jablonicu, Senicu, Holíč a nakoniec cez Kátov, kde bol brod cez Moravu. Po ceste prúdili obchodníci s vyberanými látkami, korením, v čase vojen zas slúžila na vojenské ťaženia. Hoci ju oficiálne uznali za obchodnú magistrálu až v 14. storočí, jej význam siaha až do obdobia pred Veľkou Moravou, keď tvorila spojnicu Moravského a Nitrianskeho kniežatstva.
Cestu v stredoveku strážil aj hrad Korlátko (v niektorých turistických sprievodcoch sa uvádza aj ako Korlátka). Výlet naň je určený aj pre tých najpohodlnejších turistov, pretože sa k nemu dá celkom blízko dostať autom. Vedie k nemu cesta z Rozbehov, čo je časť obce Cerová. Stačí prejsť ešte päť minút pešo cez veľkú lúku a ste tam.
Korlátko vlastnil Matúš Čák Trenčiansky, ale prišiel oň v bitke s uhorským kráľom Karolom I. V roku 1444 sa tu nakrátko usalašil lúpežný rytier Ján Moravanský, ktorý z neho podnikal nájazdy do okolitých dedín. Nemilého pána mal hrad aj na prelome 17. a 18. storočia, k čomu sa viaže aj povesť s názvom Hajdúsi na cerovskom hrade. Podľa nej sem prišiel urobiť poriadky Jánošík aj so svojou družinou a pána pred poddanými zbil na dereši… Od konca 18. storočia na hrade už nik nebýval a začal pustnúť.
Neďaleko Rozbehov v blízkosti veterného parku stojí aj celkom „nová“ a ešte „neokukaná“ rozhľadňa. Otvorili ju v roku 2009 pri jubilejnom 10. ročníku majstrovstiev sveta v púšťaní šarkanov. Je vysoká 7 metrov a z nadmorskej výšky 460 metrov ponúka zaujímavé výhľady na severnú časť Záhorskej nížiny, pri dobrej viditeľnosti vidno Zobor, Tribeč, Považský Inovec, Mohylu Milana Rastislava Štefánika a samozrejme aj najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby, pod ktorým je skrytý ďalší strážny hrad Ostrý Kameň.
Výstup naň možno robiť dvojako. Jedna cesta je podľa tabuľky určená pre osoby mladšie ako 5 a staršie ako 55 rokov. Druhá trasa je rýchlejšia, ale strmšia. Hrad má množstvo zákutí a chodníčkov, ktoré sa dajú preskúmať. Je z neho už len ruina, kedysi však určite tvoril dominantu okolia. Často menil majiteľov, vlastnili ho napríklad Keglevičovci, Révaiovci, Turzovci, Forgáčovci. Blízko hradu sa v roku 1704 odohrala bitka medzi povstalcami a cisárskou armádou. Hrad v tom čase už dávno neplnil strážnu funkciu, pretože obchodná cesta viedla cez Bratislavu. Cestu po hradoch v Malých Karpatoch môžete skončiť pri vodnej nádrži Buková, kde sa dá skryť pred horúčavou.
Kam na výlet: 5 tipov nadnes
Foto: Andrej Barát, Pravda
Foto: Andrej Barát, Pravda
Foto: Pravda, Andrej Barat
Foto: Andrej Barát, Pravda
Foto: Andrej Barát, Pravda
Vo štvrtok si prečítajte: Zelená voda nie je len dobré kúpanie
