Gaza skrýva neslýchané poklady, čakajú však stále ukryté v piesku

Piesok pásma Gazy ukrýva 5 000 rokov fascinujúcej histórie, od doby slepého biblického hrdinu Samsona po boje britského generála Edmunda Allenbyho. Tomuto plochému pieskovému pásu krajiny, ktorá leží na brehu Stredozemného mora, vládli starí Egypťania, Filištínci, Rimania, Byzancia i križiaci.

30.04.2011 13:37
Gaza, archeológia
Množstvo vzácnych pamiatok ležia v Gaze pod zemou a čakajú na svoje objavenie.
debata

Obsadil ju Alexander Veľký, navštívil cisár Hadrián, Gazu vyplienili Mongoli a pred 1 400 rokmi obsadili islamské armády. Bola súčasťou osmanskej ríše, Napoleon v nej rozbil obliehanie a bojovalo sa v nej za 1. svetovej vojny. A napriek tomu na tomto mieste archeológovia vôbec nerozkvitá. „Jediný spôsob, ako ochrániť to, čo nájdeme, je znova to schovať a počkať, kým nebudeme mať k dispozícii potrebné nástroje,“ hovorí Hasan abú Halabíja z ministerstva cestovného ruchu a archeológie v Gaze.

Valíd Akkad je archeológ amatér. Svoj príbytok premenil na múzeum a skladuje v ňom staré zbrane i zbierku hlinených nádob starých niekoľko storočí. „Toto je hlinená lampa na olej a pochádza z gréckeho obdobia. A táto bola vyrobená za vlády Rimanov, v roku 293,“ ukazuje Akkad a vzápätí sa rozplýva nad kopijou z osmanského obdobia. Steny i dvor jeho domu v Chán Júnise sú obložené mramorovými doskami, mečmi i mincami. Nad všetkým sa skvie nápis Vítajte v Akkadovom múzeu kultúry.

Tento 54-ročný Palestínčan strávil hľadaním a kopaním tridsať rokov. Nevyhýbal sa ani rizikovým oblastiam pri hraniciach s Izraelom. Zhŕňa predmety dokumentujúce život kresťanov a moslimov za posledné dve tisícročia, ktoré sa našli v starých kostoloch a na pohrebiskách. „Chopil som sa tejto práce, aby som zachránil palestínske dejiny, aby nezanikli alebo neboli sfalšované. Snažím sa zachrániť všetko, čo sa zachrániť dá,“ hovorí Akkad a ukazuje zhrdzavené delo, ktoré musel ukryť, keď v pásme boli Izraelčania. Nadšenie jedného muža ale nemôže spasiť všetko, čo stále leží v zemi pod husto obývaným pásmom Gazy. Je domovom 1,5 milióna Palestínčanov, z ktorých totálna väčšina má iné starosti ako dávne dejiny.

Dedinka Zavajda leží 15 kilometrov od mesta Gaza. Abú Halabíjovo ministerstvo sa tam pokúša zachrániť pozostatky kláštora svätého Hilariona. Chýbajú mu však odborníci i potrebné nástroje.

Kláštor je z 3. storočia a bol postavený v dobe, keď sa Hilarion vrátil do Gazy zo štúdií v Egypte. Skladal sa z niekoľkých objektov a obvodového múru. Za ním boli okrem iného dva kostoly, pohrebisko, krstiteľnica a jedáleň. Kláštor bol objavený v roku 1992, ale výkopové práce postupujú pomaly, v určitých štádiách boli aj zastavené. Za bojov bol na ochranu pred zničením zasypaný znovu pieskom. Odborné práce vedú francúzski vedci, ale prichádzajú len na sezónne obdobie. Majú vlastné nástroje, ktoré si so sebou aj odvážajú.

Švajčiarsko chce zaplatiť múzeum, ktoré má v Gaze vzniknúť za pomoci UNESCO a jeruzalemskej školy biblických a archeologických štúdií. Kedy sa s jeho výstavbou vôbec začne, nie je ešte rozhodnuté. Zatiaľ aspoň základné práce udržiavajú v chode študenti z Gazy.

Brzdou väčšieho rozmachu výkopov je politická situácia. Pásmo ovláda radikálny Hamas a nepriateľské akcie medzi ním a Iraelom neustávajú. V rokoch 2008 a 2009 bolo pásmo dejiskom prudkých bojov, nedávno prepukli znovu nové násilnosti. Zahraniční experti okrem typov Indiana Jonesa sa do takého prostredia práve nehrnú.

Palestínčania obviňujú Izraelčanov, že si so sebou pri sťahovaní v roku 2005 odniesli aj cennosti nájdené v pásme. Izraelskí osadníci chránení početnou armádou žili v pásme 38 rokov. Abú Halabíja tvrdí, že teraz sú predmety ukoristené v Gaze vystavené v izraelských múzeách. Jeho úrad tlačí na partnerov v zahraničí, aby Izraelčanov prinútili predmety vrátiť.

debata chyba