Nebolo by nič neobvyklé, keby človek bozu nikdy neochutnal, ani keby žil v Srbsku mnoho rokov. Väčšina miestnych, aj keď nápoj ako deti museli ochutnať, keď ich rodičia brali do cukrární, totiž nesníva o tom, že by vzali hosťa z cudziny na pohár bozy.
Boza, kyslastý, ale napriek tomu sladký nápoj pochádzajúci z osmanskej ríše, bol kedy hneď po malinovkách základným tovarom v každej belehradskej cukrárni. Býval v sklenenej chladiacej nádobe, jej mechanizmus nápoj chladil a miešal.
Niekoľko týchto staromódnych cukrární sa zachovalo. Pre väčšinu Srbov nad dvadsať rokov je neobvyklá chuť bozy chuťou detstva. Jej jedinečná príchuť pochádza z kukurice, pšeničnej múky, kvasníc a cukru. „Živý“ ráz nápoja znamená, že má na pultoch veľmi krátky život.
„Môj otec pracoval niekoľko desiatok rokov ako cukrár a vždy sa pokúšal objaviť recept, ktorý by nápoj uchoval dlhšie. A nakoniec spolu s profesormi poľnohospodárskej fakulty, dokázal bez umelých prísad pripraviť bozu, ktorá môže vydržať tri mesiace,“ povedal Marko Milić, ktorý spolu so svojím otcom Ljubomirom vlastní jediný závod na bozu v krajine. Päť ľudí v malej továrni v belehradskom Voždovaci vyrobí každý mesiac pätnásť až dvadsať ton bozy.
Foto: www.balkaninsight.com
„Predávame bozu vo fľašiach asi do dvesto obchodov so zdravým jedlom v krajine. Je to zdravý nápoj, ale zatiaľ nemáme kapacitu na výrobu pre supermarkety. Rokujeme s ľuďmi z Bosny, takže ju možno začneme aj vyvážať,“ povedal Milić.
Bozu pôvodne v desiatom storočí pripravovali stredoázijskí Turci. Bola však veľmi obľúbená a tak sa rozšírila po celej osmanskej ríši na Kaukaz a Balkán. Radi ju popíjali vojaci a armáda ju používala aj na stravovanie vojska, pretože je bohatá na karbohydráty a vitamíny. Jeden liter bozy obsahuje tisíc kalórií a vitamíny A, B a E.
V 17. storočí sultán Mehmed IV. Zakázal alkoholické nápoje, takže predaj bozy, ktorá pôvodne obsahovala malú dávku alkoholu, bol tiež zakázaný. V zákutiach ríše však ľudia s jej výrobou pokračovali, ale už s menším množstvom alkoholu. Dnešná boza ho obsahuje asi len jedno percento.
Aj keď boza nie je výlučne srbským nápojom, je populárna aj v Bulharsku a Albánsku, je súčasťou srbských tradícií a zaslúžiť si byť na zozname vecí, čo sa oplatí v Srbsku spoznať.