Turisti mieria do Dublinu. Nielen za pamiatkami, ale po stopách predkov

Nádherná zeleň, keltská kultúra i preslávené krčmy. To sú hlavné lákadlá Írska v turistickom ruchu. Návštevníci z celého sveta však čoraz častejšie prichádzajú do tejto krajiny, aby sa zatvorili do archívov a pokúsili sa nájsť v starých rukopisoch stopy po svojich predkoch.

15.02.2011 11:15
Dublin, Írsko Foto:
Dublin je hlavné a najväčšie mesto Írska a zároveň aj najväčšie mesto na ostrove Írsko.
debata

K írskym koreňom sa hlási vyše 70 miliónov ľudí po celom svete. Turisti, ktorí sem prichádzajú pátrať po predkoch, pochádzajú väčšinou zo Spojených štátov, Kanady, Austrálie a Británie, teda z krajín, kam najčastejšie smerovali írski emigranti. Pátrajúci turisti sem prichádzajú aj z kontinentálnej Európy a Indie, v poslednej dobe čoraz častejšie aj z Latinskej Ameriky.

Kevin C. Whitton z austrálskeho Melbourne navštívil Írsko prvýkrát v živote. Snaží sa zostaviť svoj rodokmeň a zároveň využiť túto príležitosť na poznanie krajiny. „Mám osem alebo deväť írskych predkov z matkinej strany. Išlo hlavne o odsúdených na nútené práce,“ hovorí tento šesťdesiatnik, ktorý hľadá v novinách uložených v archíve zmienky o odsúdení svojich predkov. „Tiež som precestoval niekoľko írskych miest. Je veľmi zaujímavé vidieť budovy, v ktorých boli moji predkovia odsúdení,“ dodáva.

Kde začať? V štátnej knižnici v Dubline

Prvé kroky potomkov írskych emigrantov vedú do štátnej knižnice v Dubline. „Niektorí ľudia sa tu objavia s malým množstvom informácií alebo úplne bez nich. Pokúšame sa ich orientovať správnym smerom. U tých, ktorí majú veľké množstvo údajov, je to aj skladačka puzzle, pokúšame sa dať dohromady jednotlivé časti,“ vysvetľuje pracovník knižnice Francis Carrol.

„V Dubline je šesť objektov, ktoré uchovávajú väčšinu archívov v krajine,“ uvádza znalec rodokmeňov Paul Gorry, ktorý pátra po predkoch v registroch farských úradov, dokumentoch o sčítaní obyvateľov a daňových dokladoch.

„Väčšina ľudí dokáže nájsť svojich predkov až do 50. rokov 19. storočia, niektorí až do vtedajších 20. rokov, to podľa sociálneho pôvodu ich rodiny,“ poznamenáva Gorry. Historici si myslia, že v rokoch 1845 až 1950 emigrovalo vyše šesť miliónov Írov, z toho 1,5 milióna v rokoch 1845 až 1851, keď krajinu zasiahol hladomor z na­kazených zemi­akov, ktoré boli hlavnou stravou dedinčanov.

Niektorí zistia, že sú potomkami kráľov

„Jeden americký klient ma raz požiadal, aby som vystopoval jednu vetvu jeho rodiny. Pri návrate o dve či tri generácie späť som našiel knihu, ktorá spájala jeho predchodcov s anglickým kráľom Eduardom II. Ja by som bol v siedmom nebi, keby to bol jeden z mojich predkov,“ hovorí s úsmevom Gorry.

Učiteľka na dôchodku Maureen Conleyová sa pri pátraní sťažuje na „ťažko rozlúštiteľné rukopisy“. Svoje usilovné hľadanie vysvetľuje „inštinktom, ktorý človeka núti dozvedieť sa stále viac“. „Som z anglického Yorkshiru. Môj otec mal troch írskych prarodičov a ja hľadám ich predkov, ale je to veľmi smutný príbeh. Jedna z rodín dorazila do Liverpoolu, ale polovica členov zomrela v ubytovniach pre chudobných,“ hovorí žena.

„Každý štvrtý návštevník má írske korene,“ tvrdí Paul Allen z vládnej agentúry Tourism Ireland. Veľa ich je podľa neho medzi asi miliónom Američanov, ktorí ročne do Írska prichádzajú. „Používame genealógiu na prilákanie ľudí,“ vysvetľuje tento propagátor cestovného ruchu v Írsku. Zdôrazňuje pritom, že „záujem o írsku kultúru a históriu zahŕňa širšiu verejnosť.“

debata chyba