Boh prikázal kráľovi Lalibelovi postaviť kostoly, aké svet nevidel

24.03.2010 08:55
Etiópia, Lalibela
Kostoly v etiópskej Lalibele považujú mnohí za ôsmy div sveta. Autor:

Keď sa priblíži cudzinec, nasadí si kňaz Mesganaw Tarkgn zdobenú štólu a zdvihne starobylý kríž v dokonalej pozícii pre fotografovanie. Na požiadavky návštevníkov jedného z najsvätejších miest v Etiópii je totiž zvyknutý.

Návštevníci kostolov vytesaných do skaly v Lalibele, ktoré miestni označujú za ôsmy div sveta, chcú viac ako požehnanie obrázky tunajšieho náboženského života. Etiópia je druhá najstaršia kresťanská krajina na svete. Súčasne sa tu však nachádzajú aj pamiatky po moslimských kráľovstvách. Vláda preto dúfa, že tieto skutočnosti privedú do krajiny cestovateľov, ktorí sa zaujímajú o vieru.

Podľa legendy boli tieto kostoly vytesané na prelome 11. a 12. storočia po tom, čo Boh prikázal kráľovi Lalibelovi, aby postavil kostoly, ktoré svet ešte nevidel. „Bol by som rád, keby som mohol privítať viac turistov. Chcem, aby ľudia o Lalibele vedeli,“ hovorí Mesganaw, ktorý je už 32 rokov ortodoxným kňazom.

Stáročia ľudia cestovali, aby videli kostoly v severnej hornatej časti krajiny. Lebky a mumifikované telá niektorých z nich stále ležia v hrobkách vystavaných do skalnatých stien jedného z kostolov.

Dnes sem automobily prichádzajú cez horské priesmyky Američania, Briti a Číňania. Čím ďalej tým väčší počet cudzincov tak objavuje to, čo kedysi poznali len pútnici. „To, čoho sme svedkami, je znovuoživenie turistického sektoru v Etiópii,“ raduje sa etiópsky minister kultúry a turistiky Mahmoud Dirir.

V Etiópii je osem lokalít zaradených na zoznam svetového dedičstva UNESCO, ale desaťročia hladu, konfliktov a politickej nestability spôsobili, že väčšina turistov mieriacich do Afriky sa Etiópii vyhýba. Turistika tak predstavuje len 2,5 percenta etiópskeho hrubého domáceho produktu a vláda by tento stav chcela zmeniť. Kľúčom pre zvýšenie turistického ruchu by mohli byť práve náboženskí turisti. „Sústredíme sa na našu výhodu, ktorou je rôznorodosť kultúr etiópskeho ľudu a otázka viery,“ hovorí Dirir.

Kostoly v Lalibele sú vytesaná priamo v stenách...
Kostoly v Lalibele sú vytesaná priamo v stenách skál. Autor: sacred-destinations.c

Lalibela však má ďaleko od mŕtveho reliktu minulosti. Jej kostoly sú plné miestnych veriacich. Zahalení v moslimských róbach čítajú pasáže z biblie v 2500 rokov starom jazyku Ge´ez. Ďalší tlačia pery alebo čelá k vlhkým stenám, objímajú stĺpy, alebo sa vrhajú na zem, aby pobozkali kamennú podlahu.

Minulý rok objavili francúzski archeológovia pamiatky, ktoré označili za zvyšky troch stredovekých miest v srdci niekdajšieho kráľovstva Šoa, ktoré ležali na kľúčových obchodných cestách medzi kresťanskými horskými oblasťami a moslimskými prístavmi na Červenom mori.

Mnohí sa však obávajú dopadu masovej turistiky na tieto historické miesta, ktoré boli do značnej miery celé stáročia nedotknuté. „Príliš mnoho turistov by mohlo byť pre pamiatky hrozbou,“ hovorí Valentina Resenteová, ktorá pracuje na projektu, ktorý financuje Európska komisia. Projekt sa snaží ochrániť päť kostolov v Lalibele. Prehlbujúce sa pukliny na ich stropoch robia starosti aj UNESCU, ktoré vedie rozhovory s miestnymi úradmi o tom, ako začať s ich reštaurovaním. Do tejto doby ponechával štát zodpovednosť za opravy na veriacich.

Riaditeľ etiópskej pobočky UNESCO Nureldin Satti však hovorí, že zatiaľ netreba panikáriť. „Lalibela ešte nie je považovaná za lokalitu v nebezpečenstve. Napriek tomu však zvažujeme naliehavú akciu v kostoloch, ktoré sú ohrozené. Situácia je vážna,“ dodáva.

Zachovanie starobylých pamiatok je len jeden z problémov, s ktorými sa Etiópia musí vysporiadať, aby mohla súperiť o turistov s krajinami, ako je Keňa, Tanzánia či Juhoafrická republika.

Súčasne tiež zúfalo potrebuje viac hotelov, lepšie cesty, dokonca i banky v odľahlých mestách, kde by si návštevníci mohli vymeniť svoje doláre či eurá za etiópsky birr. Malé letisko v Lalibele s ošúchanou návštevnou knihou ukazuje časť súčasnej etiópskej frustrácie.

Najčastejšie sťažnosti návštevníkov sú adresované letovému poriadku, či skôr jeho absencii, ktorá je zavinená meškaním, zrušenými letmi a technickými problémami. Ďalší ľudia sa sťažujú na všadeprítomne žobrajúce deti, na zablšené koberce v hoteloch, na chabý jedálniček a na rozdiel medzi skutočnými cenami hotelov a cenami uvádzanými v inzercii.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku