Vyšívaný kus plátna chránil pred démonmi

Svetlu bráni preniknúť hrubá látka zavesená na okne Tekovského múzea. Vyzerá zdanlivo ako obyčajné plátno posiate červenými geometrickými vzormi. Keď zrazu etnologička Zuzana Ivanická načrtne magický rituál, ktorý slovenské praprababky robili krátko po pôrode. Kútnu plachtu zavesili nad posteľ a zapichli do nej ihly, špendlíky či vidly.

04.03.2010 08:22
múzeum v Tekove
Kútna plachta ochraňovala ženu počas šestonedelia. Zavesila sa nad posteľ a zapichávali sa do nej ostré predmety, aby matku chránili pred zlými silami, vysvetľuje etnologička Zuzana Ivická.
debata

„Ostré predmety mali spolu s výšivkami chrániť čerstvú matku a dieťa pred nečistými silami počas šestonedelia,“ prezrádza etnologička. Múzeum v Leviciach je plné ďalších prekvapujúcich zistení a zdobených predmetov z rôznych kútov Slovenska spred asi 200 rokov.

Výstavy sú tu vlastne dve – Ľudové textílie, kde sú zozbierané kútne plachty či pôlky na nosenie detí. Druhá má názov Autor neznámy, hoci autorka je známa – Klaudia Buganová. Návštevník má vďaka nej možnosť pochopiť, čo v ľudovej tvorbe znamenajú kvety, hviezdy, ľalie alebo obyčajné kruhy. Práve kruh je jedným z najstarších symbolov inšpirovaný slnkom alebo mesiacom a na kútnej plachte chráni matku proti zlým duchom.

Časť s textíliami možno vyzerá na prvý pohľad nudne, za pekne naskladanými vankúšmi či plachtami sa skrýva čosi viac. V truhliciach je napríklad ukrytý predchodca pršiplášťa. Je to obyčajná plachta, len menej zdobená ako ostatné. Ľudia ju kedysi využívali najmä namiesto batohov, zabalili si do nej veci alebo jedlo na cesty či do roboty.

„Keď sa však spustil dážď, ženy si ju prehodili cez seba. Miestny čilejkársky kroj sa kedysi zdobil modrotlačou. Keď pršalo, farba sa rozmočila, miesto pekného kroja bola montérkovina a ženy mali modré tváre,“ naznačila s úsmevom Ivanická.

Ľudia kedysi bohato zdobili aj textílie.
múzeum v Tekove Ľudia kedysi bohato zdobili aj textílie.

Ďalšia miestnosť je zas bohatšia na vyrezávané praslice, krásne medovníkové formy, pastierske rohy. Zaujímavý je tiež mangľovací piest, na ktorom ženy kedysi prali. Až po pozornejšom skúmaní prastarej „práčky“ človek začne tušiť, že je to vlastne dar z lásky. „Je ozdobený množstvom srdiečok, muži ich zvykli pekne vyrezávať pre svoje družky,“ dodala etnologička.

Výstava obsahuje aj predmety z pohraničných...
múzeum v Tekove Výstava obsahuje aj predmety z pohraničných oblastí, ako napríklad vyrezávaný pastiersky roh z Užhorodu.

Na valaške je zas vygravírovaný tulipán. Tento symbol pochádza z Orientu, rozšíril sa až v období renesancie. Objavuje sa často na výšivkách, kožuchoch, na maľbe na nábytku. Predstavuje večný život. Do ľudových ozdôb sa dokonca dostalo aj exotické ovocie – granátové jablko, ktoré symbolizuje plodnosť. Ženy ho zapracovali do čipky a rezbári zas do drevených nástrojov.

Obe výstavy v Dobóovskom kaštieli na nádvorí hradu v Leviciach potrvajú do konca marca.

debata chyba