Korunovácie a púť dejinami Bratislavy

02.09.2005 09:18

Na tohtoročnom už prebiehajúcom 3. ročníku bratislavských Korunovačných slávností budú korunovať ďalšieho kráľa, Rudolfa II. Jeho predstaviteľom sa stane herec Ady Hajdu.

Budúci kráľ príde do mesta v podvečer 2. septembra, korunovačnú prísahu zloží v sobotu. Na jeho počesť sa uskutoční kráľovská hostina na Hviezdoslavovom námestí a rytiersky turnaj na Bratislavskom hrade. Podľa starostu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto Petra Čiernika novinkou Korunovačných slávností bude pasovanie rytierov Rádu zlatej ostrohy vo Františkánskom kostole.

Slávnosťami od 2. do 4. septembra si Bratislava pripomenie takmer tristoročné obdobie, keď bola hlavným a korunovačným mestom Uhorského kráľovstva. V tejto súvislosti vám ponúkame púť dejinami nášho hlavného mesta, v ktorej si pripomenieme ich významné medzníky, medzi ktoré patrili i korunovácie.

Bratislava a jej okolie sa nachádza na území, ktoré patrí medzí významné dejinné križovatky v strednej Európe. Už od praveku bolo priesečníkom obchodných ciest a sídlom obyvateľstva mnohých kultúr. Trvalé osídlenie sa viaže k mladšej dobe kamennej, pričom stopy po pobyte človeka dnešného typu tu máme doložené už skôr – z obdobia poslednej doby ľadovej (napríklad v Dúbravke a Mlynskej doline).

 Na rozvoje nabral bratislavský územný priestor v dobe bronzovej (23. –8. stor. pred n. l.) a staršej dobe železnej (7. – 5. stor. pred n. l.). Významné centrum si tu od 2. stor,. pred n. l. vybudoval keltský kmeň Bójov, ktorí založili významné opevnené mocenské centrum – opidum. Preslávilo sa aj razením mincí, z ktorých najznámejšie sú zlaté statéry s nápisom Biatec.

 Na prelome letopočtov využili strategický význam územnej oblasti súčasnej Bratislavy Rimania. Neobsadili jej celé územie natrvalo. Vybudovali tu vojenské tábory, ktoré boli aj hospodárskymi strediskami. Dôležitý bol tábor Gerulata na území terajšej mestskej časti Rusovce. Gerulata bola súčasťou obranného systému Limes Romanus, oddeľujúceho územie Rimanov od sveta germánskych kmeňov. Gerulata sa nachádzala na pravej strane Dunaja, už na území antického impéria. Aj ona dokazuje výnimočnosť Bratislavy, že jej súčasný kataster sa rozprestiera na území niekdajšej svetovládnej ríše a bývalého sveta germánskych barbarov.

Slovanská Bratislava

 V období sťahovania národov, najneskôr v 6. stor. prišli na územie Slovenska Slovania (stopy po ich pobyte máme doložené na príklad v Dúbravke). Pod vedením franského kupca Sama vznikla (623–658) Samová ríša – kmeňový zväz Slovanov, ktorého  bratislavský sídliskový priestor mohol byť jeho významnou súčasťou. Vzniku Samovej ríše predchádzali nájazdy kočovných Avarov a nutnosť obrany proti nim. Po Samovej smrti sa jeho kmeňový zväz rozpadol a najmä južné územia Slovenska opäť atakovali Avari. Po ich porážke franským panovníkom Karolom Veľkým a následným spájaním kniežatstiev vznikla okolo roku 833 Veľká Morava.

 Počas veľkomoravského obdobia sa tu nachádzali dve významné sídliskové aglomerácie s centrálnymi hradiskami. Dokazuje to aj písomná zmienka z roku 864 vo Fuldských análoch o hrade Devín ako o silnej pohraničnej pevnosti Veľkomoravskej ríše. Práve tu uzavrel veľkomoravský panovník Rastislav prímerie s franským vládcom Ľudovítom Nemcom, ktorý Devín obliehal. Ďalšie významné veľkomoravské opevnené centrum sa nachádzalo na bratislavskom hradnom vrchu, pričom v jeho okolí bolo viacero osád a sídlisk, ktoré tvorili základ neskoršieho stredovekého mesta.

 Sláva veľkomoravskej ríše vyvrcholila počas expanzívnej vlády najvýznamnejšieho panovníka Svätopluka. Začiatok jej postupného zániku sa spája aj s prvou písomnou zmienkou o Bratislave v Salzburských letopisoch z roku 907, kedy sa pravdepodobne pri centrálnom hradisku (dnešný hrad) odohrala bitka medzi maďarskými bojovými skupinami a bavorským vojskom. Maďari v nej zvíťazili a definitívne začali obsadzovať východnú časť Veľkej Moravy – Nitrianske kniežatstvo.

Stredovek

 Na prelome 10. a 11. storočia vznikol Uhorský štát na čele kráľom Štefanom I. /1001–1038/. Bratislava sa stala dôležitým hospodárskym a správnym centrom pohraničia. Okrem výhod plynúcich z tohto postavenia, súviseli s ním aj negatíva v podobe častých vojenský útokov. Už v roku 1042 nemecký kráľ Henrich I. zničil Bratislavu. Ďalšie nepokoje ju zasiahli medzi rokmi 1074 – 1077 v súvislosti so sporom o uhorský trón.

 V 13. storočí boli Bratislave udelené kráľovské výsady. 2. júla 1271 bol v Bratislave podpísaný prvý Bratislavský mier medzi uhorským kráľom Štefanom V. a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. Medzníkom v dejinách mesta na prelome 14. a 15. storočia bolo obdobie vlády Žigmunda Luxemburského. Žigmund potvrdil mestu staršie donácie a výsady udelené Arpádovcami a Anjouovcami a udelením nových privilégií vyzdvihol Bratislavu na popredné spoločensko-hospodárske centrum v Uhorsku. V roku 1405 vydal dekrét, ktorý  Bratislavu zaradil medzi slobodné kráľovské mestá. V roku 1434 udelili mestu erbovú listinu s právom používať znak s tromi vežami nad otvorenou bránou v hradbách. Na príkaz kráľa Mateja Korvína založili v Bratislave 29. mája 1465 prvú univerzitu v Uhorsku – Academiu Istropolitanu, ktorá pôsobila viac ako 20 rokov.

Korunovačné sídlo

 Prelom v dejinách mesta nastal v 16. storočí. V neúspešnej bitke s Turkami pri Moháči v roku 1526 zahynul uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Za nového kráľa bol napriek ambíciám Jána Zápoľského a odporu časti uhorskej šľachty na zasadnutí vo františkánskom kostole v Bratislave zvolený Ferdinand Habsburský. Nárok Habsburga na trón do určitej miery zaručovala aj tzv. Bratislavská zmluva. Išlo o dohodu z roku 1491 (7. 11) medzi Maximiliánom Habsburským a uhorským kráľom Vladislavom II. Jagelovským o nástupníctve Habsburgovcov na uhorský trón v prípade vymretia rodu Jagelovcov. Turci po moháčskej bitke postupovali veľmi rýchlo do vnútrozemia. Uhorská šľachta utekala  na terajšie územie Slovenska, kam sa sťahovali i krajinské úrady. V roku 1530 ohrozovali Turci aj Bratislavu a čiastočne ju poškodili delostreľbou.

 Po obsadení hlavného mesta Budína Turkami hľadala uhorská šľachta, svetskí aj cirkevní hodnostári útočisko na sever od Dunaja a čo najbližšie k Viedni, k sídlu cisára a kráľa Ferdinanda. Priaznivá poloha a relatívna bezpečnosť Bratislavy ju predurčili k tomu, aby sa stala hlavným mestom Uhorska. Rozhodol o tom uhorský snem na svojom zasadnutí roku 1536. Bratislava bola odvtedy snemovým mestom kráľovstva a korunovačným mestom uhorských kráľov, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny. V rokoch 1536–1830 bolo v Dóme sv. Martina korunovaných 11 kráľov a kráľovien. V roku 1626 bol v Bratislave podpísaný druhý Bratislavský mier medzi Habsburským cisárom Ferdinandom II. a vodcom protihabsburských povstalcov Gabrielom Betlenom.

 Takmer v priebehu celého 18. storočí bola Bratislava  najväčším a najvýznamnejším mestom  Uhorska. V tomto období sa postavilo veľa honosných palácov šľachty, stavali sa kostoly, kláštory, prestaval  a rozšíril sa hrad, vyrastali nové ulice a počet obyvateľov sa strojnásobil.

 Obdobie najväčšieho rozvoja mesta predstavuje doba vlády Márie Terézie (1740–1780). Od jej nástupu začala usmerňovať stavebný vývoj v meste stavebná kancelária Uhorskej kráľovskej komory, ktorá riadila najmä stavbu štátnych budov (palác Uhorskej kráľovskej komory, Vodná kasáreň, a i.). Veľké stavebné úpravy urobili aj na hrade, ktorý sa stal reprezentačným kráľovským sídlom.

Záver 18. až začiatok 20. stor.

Vláda cisára Jozefa II. znamenala pre Bratislavu ústup zo slávy, pričom prestala byť hlavným mestom Uhorska. Na cisárov príkaz sa roku 1783 odsťahovala do Budína Miestodržiteľská rada a iné centrálne úrady a 13. mája odviezli do Viedne aj kráľovskú korunu stráženú dovtedy na Bratislavskom hrade. Odsťahovanie centrálnych úradov vyvolalo priam masový odchod šľachty. Bratislava sa opäť zmenila na provinčné mesto.

 Začiatok 19. storočia bol poznačený napoleónskymi vojnami. V roku 1805 bol po bitke pri Slavkove uzavretý v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca tretí Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom. Netrval dlho a zakrátko v roku 1809 Napoleonova armáda poškodila mesto delostreleckým ostreľovaním z pravého brehu Dunaja. Od tridsiatych rokov 19. storočia nastal v meste rýchly rozvoj priemyslu, podporený novodobými spôsobmi dopravy. Rýchlu dopravu v značnej miere umožňovala paroplavba na Dunaji. Od roku 1848 začali premávať vlaky s parnými lokomotívami.

 Poslednou markantnejšou politickou udalosťou Uhorska  v Bratislave  bolo zasadnutie uhorského stavovského snemu v rokoch 1847–1848. V tomto období bol poslancom snemu aj Ľudovít Štúr. V marci 1848 snem odhlasoval zrušenie poddanstva. Cisár Ferdinand V. následne navštívil Bratislavu a 11. apríla 1848 tieto tzv. marcové zákony podpísal a vyhlásil v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Po rozpustení posledného uhorského snemu a premiestnení politického sídla Uhorska do Pešti sa Bratislava stala spoločensky  menej dôležitou.

Medzivojnové Československo

Záver prvej svetovej vojny v roku 1918 priniesol zmeny na mape Európy. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a vznikla Československá republika. O osude Bratislavy sa rozhodovalo na parížskych mierových rokovaniach. Keď už bolo koncom roku 1918 zrejmé, že Bratislava bude začlenená do ČSR, rozhodli sa predstavitelia mesta premenovať ho na Wilsonov, resp. mesto Wilsonovo, podľa amerického prezidenta T.W. Wilsona. Predstavitelia mesta žiadali, aby ho dohodové mocnosti uznali za otvorené – slobodné mesto. Tento návrh bol však zamietnutý a mesto, ktoré nazývali Pozsony, Pressburg, Prešpork, bolo pričlenené v januári 1919 k ČSR. Nové pomenovanie mesta – Bratislava  schválili 27. marca 1919.
 V medzivojnovom období nastal v meste urbanistický, architektonický a priemyselný rozvoj. Zároveň tu až do obdobia druhej svetovej vojny žili v príkladnom porozumení viaceré národnostné a kultúrne spoločenstvá – slovenské, české, nemecké, maďarské, židovské,  chorvátske.

Vojnová Slovenská republika

 Mocnejúci vplyv fašistického Nemecka v strednej Európe vyvrcholil v marci 1939 rozbitím Československa. Na území Čiech a Moravy vznikol protektorát pod ríšskou správou. Slovenskí politici boli Hitlerom donútení, aby rozhodli o ďalšom osude Slovenska výberom z dvoch možností. Buď ho rozdelenia medzi Poľsko, Maďarsko a Protektorát Čiech a Moravy, alebo dôjde k vytvoreniu samostatného štátu. Vtedajšie politické vedenie sa rozhodlo pre vznik  samostatného slovenského štátu, ktorého 6 ročná existencia zostáva  kontroverzným obdobím v slovenských dejinách. Bratislava sa stala jeho hlavným mestom. Bola sídlom prezidenta, parlamentu, vlády a všetkých úradov štátnej správy. Stratila však časť svojho územia – Petržalka a Devín boli pripojené k Hitlerovej ríši. Koncom vojny  Bratislavu, ako hlavné mesto satelitu hitlerovského Nemecka bombardovalo letectvo západných spojencov. 4. apríla 1945 oslobodila mesto Červená armáda.

Po druhej svetovej vojne

 Po druhej svetovej vojne sa do Bratislavy nevrátila väčšina jej židovského obyvateľstva, ktoré zahynulo najmä v koncentračných táboroch. Z mesta vysťahovali väčšinu obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti. Bratislava tak stratila svoju multikultúrnu výnimočnosť. Komunistický prevrat vo februári 1948 znamenal zlom v povojnovom vývoji. Československo sa stalo súčasťou socialistického tábora.  Pre Bratislavu, ktorá bola ešte po vojne prepojená s Viedňou s električkovou dráhou to znamenalo postavenie uzavretých, ostnatých hraníc voči Západu. Koniec štyridsiatych a začiatok päťdesiatych rokov sa niesol v znamení obnovy a opätovnej výstavby vojnou zničených častí mesta, najmä priemyselných podnikov, ktoré boli po roku 1948 znárodnené. Potom nasledovala nekontrolovateľná stavebná rekonštrukcia mesta, ktorá necitlivo postihla najmä jeho starú časť, keď jej za obeť padlo okrem iného Rybné námestie a podhradie aj so židovskou štvrťou so synagógou.

 Vyše 40-ročné obdobie trvania socialistického režimu prerušili udalosti v rokoch 1968 – 1969. Naštartované demokratizačné zmeny potlačila až okupácia armád Varšavskej zmluvy.
 

Nežná revolúcia v novembri 1989 umožnila pád nedemokratického socialistického systému. Zároveň spolu s prvými politickými zmenami došlo k nastoleniu dlho neriešenej otázky funkčnosti československej federácie. O 24. hod z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993 vznikla samostatná SR a Bratislava sa stala jej hlavným mestom. Postavenie metropole znamenalo výrazné zmeny v jej charaktere. V súčasnosti je považovaná za jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich regiónov v Európe. Pričom Bratislava je opäť vnímaná ako príťažlivé väčšie mesto v povodí Dunaja.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk