Čím lákajú Slatiňany? Príbehom silnej lásky aj obrovskej straty významných aristokratov

V českom mestečku Slatiňany sa nachádza zámok, ktorý nepôsobí veľkolepo ani romanticky, ale útulne a pohodlne. Pre rodinu posledného majiteľa, kniežaťa Františka Josefa Auersperga, bol skutočným domovom.

18.01.2021 07:00
debata

Za múrmi zámku sa skrýva príbeh veľkej lásky aj obrovskej straty. Zaujal aj slovenských filmárov, počas októbra 2020 sa v ňom zabýval štáb režisérky Mariany Čengel Solčanskej, ktorá tam nakrúcala film Slúžka.

Vo východných Čechách, neďaleko Pardubíc, sa na úpätí Železných hôr rozprestiera malebné mestečko Slatiňany. V zámku dokončili na jar 2020 rekonštrukciu a takmer po troch rokoch ho otvorili pre verejnosť. Boli sme sa tam pozrieť.

zväčšiť Auerspergovci sem 200 rokov chodievali iba... Foto: Pravda, Michaela Lacková
Slatinany Auerspergovci sem 200 rokov chodievali iba občasne, ako na chlalupu. Až Josef a Vilemína Auerspergovci zo Slatinian urobili svoje hlavné sídlo, hoci vlastnili aj omnoho reprezentatívnejší zámok Žleby alebo palác v Prahe či vo Viedni.

Kedysi to bola gotická pevnosť, ktorá sa počas 600 rokov premenila na moderné sídlo šľachtického rodu Auerspergovcov. Tí zámok vlastnili dve storočia, až do svojho vymretia v roku 1942.

Na nádvorí nás víta sympatický kastelán Jaroslav Bušta. Keď začne zanietene rozprávať, živo vidíte, čo sa na zámku pred sto rokmi dialo.

Barokovým schodiskom nás z prízemia určeného pre služobníctvo vyvedie na prvé poschodie. Postupne prechádzame 16 rôznymi miestnosťami. Ide o reprezentačné, spoločenské a aj súkromné priestory, ktoré obývala kniežacia rodina.

„Ústrednou postavou zámku v Slatiňanoch je František Josef Auersperg, ktorý bol majiteľom zámku 71 rokov, od svojich jedenástich až do 82 rokov,“ začína svoj výklad kastelán. Zámok v čase, keď ho ako šľachtický tínedžer zdedil, slúžil iba ako letná chalupa.

Významný a majetný rod Auerspergovcov vlastnil mnoho domov. Ako pripomína Jaroslav Bušta, v rámci monarchie išlo o špičku aristokracie.„Bola to kniežacia rodina s možnosťou používať titul jeho jasnosť. Patrili medzi najbohatších, ale nemotali sa do politiky, držali sa podnikania na svojich statkoch,“ dodáva kastelán.

Auerspergovci sem 200 rokov chodievali iba...
Na zámku Slatiňany milovali kone. Súčasťou...
+4Rok 1877. Zásnubná fotografia manželského páru...

Do Slatinian chodievali na leto, prípadne počas jesenných poľovačiek v okolí Pardubíc, kde si Auerspergovci tiež kúpili jeden dom. Okrem toho vlastnili palác v Prahe a vo Viedni, čo bola v tých časoch nevyhnutnosť.

Ako hlavnú vidiecku rezidenciu využívali reprezentatívny zámok Žleby. Počas roka nesmeli zabudnúť navštíviť zámok v Dolnom Rakúsku, chalupu v Alpách či dva hrady v severnom Taliansku. „Potom sa však František oženil a všetko bolo inak,“ usmieva sa kastelán.

zväčšiť Rok 1877. Zásnubná fotografia manželského páru... Foto: Zbierky Národného pamiatkového ústavu, zámok Slatiňany
Slatinany zasnubna fotka Auersperg Rok 1877. Zásnubná fotografia manželského páru Auerspergovcov. Josef svoju manželku miloval už ako malý chlapec.

Manželstvo z lásky

Vilemína pochádzala z rodu Kinských, čo boli ďalší významní aristokrati pôsobiaci aj na území Českej republiky. Františkovi Josefovi padla do oka dávno predtým, ako spojili majetky prostredníctvom manželského zväzku, ako sa zdôveril vo svojom denníku.

„Kedy som začal moju Willerl milovať, odkedy jej patrilo moje srdce, to môžem len ťažko povedať, keď som bol malý chlapec; ako malý chlapec viem, že som si predstavoval, že by sa raz mohla stať mojou ženou! Tá detská láska so mnou tak rástla a rástla, až naplnila celé moje srdce!“

František svojej Vilemíne písal listy veľmi často, pravdepodobne vždy, keď sa musel pracovne vzdialiť, alebo sa vybral na niektorú zo svojich ciest po svete, ktoré tak miloval. Korešpondenciu si uchovávala a dnes aj vďaka nej možno odkryť príbeh ich lásky.

Mladý manželský pár, ktorý spečatil svoju lásku manželským sľubom v roku 1878, si zámok v Slatiňanoch zamiloval. O jeho využití mali úplne iné predstavy, z chalupy na leto vznikol najmilovanejší do­mov.

Rodina tu začala tráviť sedem mesiacov v roku a iba zvyšných päť mesiacov sa presúvala po ostatných objektoch. Narodila sa im tu väčšina z piatich detí, na zámok ich chodievali navštevovať priatelia aj ďalší rodinní príslušníci.

O ich bohatom živote svedčia albumy zaplnené fotografiami. Najstarší syn Vincenz miloval jazdu na koni, na fotografiách ho často vidieť v sedle tátoša, rovnako aj na obrazoch. Práve prvorodený syn mal zdediť veľkolepý majetok rodiny a starať sa oň.

Počas prehliadky nazrieme do jeho izby, učebne a tiež do izby jeho sestry Charlotty, ktorú prezývali Lotti. Trpela anémiou a často ju posielali na rôzne liečebné pobyty. To pomáhalo, okolo svojich 20 rokov bola relatívne zdravá mladá žena, ktorá milovala tenis a divadlo.

„Ale na konci roku 1906 sa jej zdravotný stav prudko zhoršil a zoslabla natoľko, že jej lekári zakázali chodiť, aby zbytočne nevydávala energiu a ešte viac nechudla,“ hovorí kastelán Jaromír Bušta.

Ukazuje na nosidlá položené na podlahe Lottinej izby, ktoré našli na povale zámku a dnes sú súčasťou expozície. Túto pomôcku, ktorá vyzerá ako plážové ležadlo s rúčkami na prenášanie, dal pre milovanú dcéru vyrobiť jej otec, knieža Auersperg.

Aby ju mohli premiestňovať po zámku a nemusela tráviť celé dni na lôžku. Charlotta sa však dožila iba necelých 22 rokov, v roku 1907 zomrela. Jej smrť bola pre rodinu začiatkom konca.

Posledný aristokrat na zámku

Strata dcéry Charlotty znamenala pre knieža a jeho manželku obrovskú ranu. Všadeprítomný zármutok nijako neslabol a paralyzoval manželský pár. Nepomohla ani cesta do Egypta, kam sa vybrali, aby zmenili prostredie a zahnali veľký smútok.

Vilemína sa z dcérinej smrti nedokázala spamätať, čím ďalej, tým viac chradla. Zomrela o dva roky neskôr na mŕtvicu, ako 52-ročná.

Na Františka Josefa, ktorý nesmierne trpel, čakali ďalšie rany. „S príchodom prvej republiky sa aristokracia dostáva na vedľajšiu koľaj, šľachta stráca tituly, aj majetky. Prichádzajú o 10-tisíc hektárov pôdy,“ vykresľuje situáciu kastelán.

Najstarší syn Vinzenz, ktorého si otec vysníval ako jediného dediča majetkov rodiny, v roku 1920 zomiera na rakovinu. Sám František Josef zomiera v roku 1938. Jeho syn Ferdinand, ktorý zámok v Slatiňanoch zdedil, ho prežil iba o štyri roky. Na základe Benešových dekrétov bol neskôr celý majetok skonfiškovaný.

„To je búrka života jedného aristokrata v prvej polovici 20. storočia, ktorá sa odohráva na pozadí veľkých európskych dejín. Zanikajú monarchie, vznikajú štáty, mení sa spoločenský poriadok,“ rozpráva Jaroslav Bušta.

Príbeh jeden rodiny

Expozícia na zámku v Slatiňanoch približuje, ako a čím rodina žila. František Josef z Auerspergu miloval moderné technológie a koncom 19. storočia zámok v Slatiňanoch zmodernizoval. Dal tam zaviesť vodovod, vybudovať kúpeľne s ventiláciou, v roku 1890 dal zaviesť elektrickú energiu, nechal vybudovať systém ústredného kúrenia, dal vybaviť modernú kuchyňu aj s výťahom na jedlá. V roku 1891 už disponovali telefónom, v roku 1903 si dali zaviesť splachovacie toalety. Prvý automobil vlastnili v roku 1906.

V šľachtickom sídle si možno pozrieť knižnicu s 5 000 zväzkami, ktoré sa nachádzajú v intarzovaných skriniach, reprezentačný prijímací salón s pozlátenou štukovou výzdobou a salón kňažnej s prekrásnymi výhľadmi do parku. Salón kniežaťa a priľahlá pracovňa umožňuje nahliadnuť do tajov úspešného podnikania šľachtického rodu, ktorý má tisícročnú históriu.

zväčšiť Na zámku Slatiňany milovali kone. Súčasťou... Foto: Pravda, Michaela Lacková
Slatinany Na zámku Slatiňany milovali kone. Súčasťou pamiatky je aj Hippologické múzeum, ktoré bolo v čase našej návštevy v rekonštrukcii. Vďaka nemu ale zámok nebol počas komunizmu spustošený ako ďalšie významné stavby pripomínajúce bohatstvo jednotlivcov.

V suteréne, teda v priestoroch pre služobníctvo, sa nachádza zámocká ľadovňa, kuchyňa, umyváreň riadu a historická kotolňa z 20. rokov 20. storočia.

Počas nedávnej rekonštrukcie došlo aj k obnove zámockého parku, ktorý je však rovnako ako za čias Františka Josefa rozdelený na dve časti. Jedna je verejná, kam môžu aj obyvatelia Slatinian voľne chodiť, druhá, ktorá slúžila v minulosti pre potreby kniežacej rodiny, je uzavretá. Dá sa tam však vojsť za symbolický poplatok 30 českých korún.

Samozvancov to však láka aj mimo otváracích hodín, počas našej návštevy kastelán vyháňal skupinku votrelcov. Obnovené je aj detské hospodárstvo, ktoré sídli v uzavretej časti parku. Slúžilo deťom šľachtickej rodiny, ktoré si hravou formou osvojovali praktické zručnosti ako starostlivosť o zvieratá, o záhony, chov hydiny či varenie.

Zámok aj s areálom je v súčasnosti pripomienkou toho, ako žila šľachta na sklonku monarchie. "Aj keď sa niekto narodil do lepšej kolísky – ktorú si ale nevybral – bol to iba človek z mäsa a kostí. Riešil rovnaké problémy a mal aj rovnaké radosti ako ľudia dnes. Len to bolo v inom čase. História sa stále opakuje a recykluje,” dodáva kastelán Jaroslav Bušta.

Spoznať príbeh šľachtickej rodiny priamo na zámku budeme môcť až po skončení pandémie, ktorá zatvorila brány pamiatok. Alebo prostredníctvom filmu Mariany Čengel Solčanskej Slúžka. Uvidíme, čo príde skôr.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zámok Slatiňany #Auesperg