Foto: Radovan Krčmárik, Pravda
To, že Marchegg prezývajú mesto bocianov, nie je náhoda. Tieto vznešené vtáky sa tu naozaj cítia ako doma. Ich hniezda vidno na strechách i na stromoch. Ľudia vôkol im neprekážajú, zvykli si. Aká vzácna symbióza tu panuje, si človek uvedomí aj na nádvorí zámku. Keď zdvihne hlavu, na streche napočíta až dvanásť bocianích hniezd, s ktorých stavbou pomohli ľudia.
Skutočný raj týchto operencov sa rozprestiera obďaleč na chránenom prírodnom území Dolnomoravské luhy (Untere Marchauen), kde ich možno pozorovať priamo na stromoch.
Vlani v tejto oblasti zaznamenali 46 hniezdiacich párov, ktoré vyviedli až 86 mladých bocianov. Ešte predtým, ako zamierite do prírodnej rezervácie, sa však môžete zastaviť na zámku, kde je teraz nová výstava.
Tajomstvá regiónu
História mestečka Marchegg, ktoré má asi tritisíc obyvateľov, siaha do roku 1268. Na rieke Morava ho dal vybudovať český kráľ Přemysl Otakar II. Z rovnakého obdobia pochádza i zámok, ktorý vtedy slúžil ako hrad.
V roku 1624 ho získal uhorský šľachtický rod Pálffyovcov. Rozšíril záhrady, dobudoval kaplnku a v 18. storočí ho prestaval na lovecký zámok v barokovom štýle. V posledných dňoch druhej svetovej vojny honosné sídlo tak poškodili, že sa uvažovalo o jeho zbúraní. Napokon k tomu nepristúpili, ale renovácia v 50. rokoch nebola najšťastnejšia.
Čítajte viac Video: Prešli sme nový cyklomost vo Vysokej pri Morave. V sobotu ho otvorili!
V roku 1957 prešiel zámok do vlastníctva obce a až do roku 2018 v ňom bolo aj niekoľko bytov. V septembri 2020 sa začalo s dôkladnou rekonštrukciou objektu, ktorá stála vyše 11 miliónov eur, a napriek tomu, že ju komplikovala pandémia koronavírusu, stihli ju dokončiť za 14 mesiacov. Všetky práce sa totiž snažili zladiť s časom, keď prilietajú a hniezdia bociany.
Výstava Tajomstvá regiónu Marchfeld (Človek, kultúra, príroda) je tak prvá, ktorú na zámku otvorili po jeho renovácii. Snažili sa ju zostaviť tak, aby vystihovala tento kraj – Marchfeld (Moravské pole). Tematicky sa zamerali na desať oblastí. „Bude to jedinečný zážitok pre celú rodinu,“ tvrdí jeden z kurátorov Armin Laussegger.
Dunaj a Morava
Hlavnou témou expozície je spojenie ľudí s prírodou. V pätnástich výstavných priestoroch sa návštevník oboznámi s dejinami regiónu, zámku i mestečka, ale zaujímavé sú tiež zbierky venované prírode a ekológii.
Historická časť približuje geologický vývoj tejto oblasti, ako aj príchod prvých roľníkov a chovateľov dobytka, ktorí sa na Moravskom poli usadili asi pred 7 500 rokmi. Najstaršie obdobie pripomínajú prvé nástroje, no aj kostry a lebky zvierat. Ďalšie exponáty predstavujú Rimanov, ktorí tu mali tábory, alebo krízy, akým ľudia vtedy čelili – či už išlo o vojny, povodne, hladomory, invázie kobyliek, alebo morové epidémie.
Foto: Radovan Krčmárik, Pravda
Svoje miesto tu majú i rieky, ktoré tvoria ráz tohto kraja – Morava a Dunaj. Zatiaľ čo veľtok je vápenatý a plný štrku, Morava zbierajúca sedimenty z českých riek je na vápno chudobná. Zato má veľa jemného piesku a ílu. Na rakúskej strane meria 69 kilometrov, ale má príliš slabý sklon aj prietok na to, aby dokázala formovať dno. Vytvára však rozľahlé meandre a na jar môže spôsobovať záplavy.
Výstava ukazuje i zvieratá, ktoré sa v oblasti vyskytujú, ako je bobor, ondatra, rak či rôzne ryby. Viaceré druhy sú stále ohrozené. Napríklad korytnačky močiarne, ktorých počet sa tu za posledných 20 rokov podarilo zvýšiť zo 400 na dvetisíc.
Súhra s prírodou
Súčasťou výstavy je zbierka venovaná železnici, ťažbe ropy (ešte v roku 1900 patrila habsburská monarchia k jej najväčším producentom na svete), poľnohospodárstvu či protestom proti plánovanej výstavbe vodnej elektrárne v Hainburgu v roku 1984. Expozíciu dopĺňa i niekoľko interaktívnych prvkov, záujemcovia si môžu pozrieť tiež dokumentárne filmy.
„Najviac oceňujem, že sme vlastne v prírode. Aj to, čo prináša expozícia, je v súlade s tým, čo vidíme vonku – teda súhru medzi prírodou a človekom. Priamo na zámku žijú bociany a lastovičky, vedľa nás je chránené prírodné územie, kde možno pozorovať ďalšie zvieratá,“ hovorí sprievodkyňa výstavou Selina Tschanett.
„Expozícia, ktorá potrvá do 13. novembra, zároveň ukazuje, aké vzťahy mali už dávno Rakúsko a Slovensko. Návštevníci zo Slovenska sa teraz na to môžu pozrieť z našej strany,“ približuje mladá Rakúšanka.
To, že by sa zámok Marchegg mohol stať vyhľadávaným cieľom pre slovenských a českých výletníkov, spomínal v miestnej tlači aj kurátor výstavy. Preto je sklamaním, že na to pozabudli pri príprave sprievodných textov k expozícii, ktoré sú, žiaľ, iba v nemčine a angličtine.
Ako v raji
Keď si chce človek trochu oddýchnuť, môže sa poprechádzať po zámockom parku, posedieť si na lavičke alebo sa vyvaliť na ležadle. Potom by však určite nemal vynechať prírodnú rezerváciu s rozlohou asi 1 100 hektárov, ktorá sa nachádza hneď za potokom.
Chránené územie Dolnomoravské luhy pozostáva z lužných lesov a lúk. Staré, zväčša odumreté duby tu bocianom poskytujú prirodzené útočisko. Návštevníka možno zarazí, že tu nikto neodpratáva popadané stromy. Mŕtve drevo hnije aj vo vode. Stalo sa súčasťou ekosystému a domovom pre vyše 1 300 druhov hmyzu, 1 500 druhov húb, ale aj pre rozmanité obojživelníky, netopiere a množstvo vtákov.
Možno práve preto si to tu bociany tak obľúbili. Nemajú núdzu o potravu. Nie sú prieberčivé – kŕmia sa hmyzom, žabami, hlodavcami, rakmi, rybami aj hadmi. Prvé sčítanie bocianov v tejto oblasti spravili v roku 1958, keď narátali len 15 hniezd.
Foto: Andreas Pataki
Začiatkom 70. rokov sa stala polovičným vlastníkom lokality medzinárodná organizácia WWF (Svetový fond na ochranu prírody). V tom čase tu hniezdilo približne 20 bocianích párov.
V roku 1978 vznikla prírodná rezervácia, ktorá je dnes súčasťou chránených území európskeho významu Natura 2000. Ročne sem prilieta 40 až 50 bocianích párov a na svet prichádza až do sto mláďat. Tieto sťahovavé vtáky majú totiž vrodené, že sa vracajú tam, kde sa narodili.
Odlet a návrat
„Prvé vajcia tohto roku nakládli 13. apríla,“ vysvetľuje Petra Vozárová, sprievodkyňa z miestnej organizácie Storchenhaus (Bocianí dom), ktorá vie o týchto vtákoch veľa zaujímavostí. Vedeli ste napríklad, že ich hniezdo môže vážiť až 800 kíl? Ustavične si ho upravujú, až je také ťažké, že sa pod ním môže prelomiť strom.
Vstup do rezervácie je zdarma, ale ohláseným skupinám môže sprievodkyňa poskytnúť výklad v slovenčine. Ako upozorňuje, na pozorovanie bocianov je zatiaľ priskoro. Na vajciach sedia zhruba 30 dní, potom majú mesiac, aby vykŕmili mladé, ktoré sa koncom júna, začiatkom júla učia lietať, a napokon do 15. augusta – akoby poznali kalendár – všetky odlietajú na juh.
Čítajte viac Zámok Esterházy: Veľký poklad v malom meste
Okrem bocianov bielych žije v rezervácii aj niekoľko bocianov čiernych, no tiež volavky, netopiere, bobry, žaby kunky, kačice, jašterice, orliaky morské či 25 poľských koníkov. To je plemeno podobné európskemu divokému koňovi, ktorý vyhynul v 19. storočí.
Návštevníci sa môžu vydať na prechádzku po troch náučných chodníkoch, k dispozícii majú vyhliadkové plošiny a informačné tabule (aj v slovenčine). Bobrí chodník má asi sedem kilometrov, kunčí štyri a bocianí dva kilometre.
Čítajte viac Krkavce: Múdre vtáky so zlou povesťou
„Ľudia sem môžu prísť 24 hodín denne. Ak majú psa, musí byť na vôdzke,“ pripomína Vozárová. Marchegg leží blízko Bratislavy, premáva sem vlak a neďaleko sú aj dva slovensko-rakúske cyklomosty. Ten nový s názvom VysoMarch vedie iba kilometer odtiaľto.
Zámok i rezervácia stoja za výlet. A keď budete mať šťastie, možno začujete aj klepanie zobákov. To vás budú zdraviť bociany…