Dolná Morava v podhorí Králického Sněžníka v Pardubickom kraji bola turistom dlho známa len ako lyžiarske stredisko. Miestni však chceli prilákať turistov nielen v zime, ale aj celoročne. V roku 2010 lyžiarske stredisko zmodernizovali a postavili dve nové sedačkové lanovky. O päť rokov neskôr pribudla Stezka v oblakoch, 55 metrov vysoká vyhliadková veža, ktorej Poliaci hovoria milo „sciezka w chmurach“.
S návštevnosťou 300 000 ľudí ročne čoskoro lámala rekordy. Veď z vyhliadky vidno až na Strechu Európy, ako sa hovorí pohoriu Králický Sněžník. Nie preto, že by šlo o najvyššie pohorie v Európe, ale preto, že sa tu stýkajú tri úmoria, z jedného miesta tu odtekajú vody do troch morí – Severného, Čierneho a Baltského.
Podobné návštevnícke rekordy si teraz horský rezort Dolná Morava sľubuje od svojho nového lákadla, ktoré nemá vo svete páru: mosta Sky Bridge. Ten kúsok od vyhliadkovej veže premostil údolie Mlýnského potoka. Veď prečo by sem nezavítali lovci rekordov či fanúšikovia aktívnej letnej dovolenky? Na cyklistov v okolí čaká 22-kilometrová sieť ciest pre bikerov.
Svetové prvenstvo patrí Česku. Visutý most Sky Bridge 721 prekonáva údolie Mlynského potoka z horského hrebeňa Slamník na hrebeň Chlum.
Vlani vznikol Mlýnský trail, ktorý zvládnu aj rodiny s deťmi, cyklonadšencom je zasa určený Mamutí trail. Na začiatku bol nápad premostiť údolie, nikto vraj nechcel lámať rekordy – až keď vzdialenosť medzi hrebeňmi Slamník a Chlum zmerali, zistili, že výrazne prevyšuje 516 metrov dlhý portugalský most nad riekou Paiva neďaleko Aveira aj 408 metrov dlhý most v tirolskom Reutte na pomedzí Rakúska a Nemecka. A prečo by vlastne Česko, pretože Sky Bridge sa nachádza tesne za historickou hranicou Moravy a Česka a patrí už do východných Čiech, nemohlo mať svoj technický unikát?
Most či lávka?
„Ponuku spolupracovať na Sky Bridge 721 sme dostali v roku 2019. Investor nám poslal fotku z tirolského Reutte, kde bol vtedy najdlhší lanový most dlhý 406 metrov. Mimochodom, vlani ho s dĺžkou 516 metrov prekonal portugalský most Arouca. Dostali sme otázku: čo vy na to? Urobíte niečo podobné na Dolnej Morave?,“ začína rozprávať Radek Ondruch, generálny riaditeľ firmy Taros Nova, ktorá napokon Sky Bridge navrhla, naprojektovala aj postavila.
„O premostení údolia za chatou Slaměnka sa uvažovalo už dlhšie, už v časoch, keď sme postavili neďalekú Stezku v oblakoch. Myšlienka pár rokov spala, no neskôr sa vo svete rozbehli priam preteky o stavbu najdlhšieho mosta či lávky. Technicky vzaté totiž nejde o most, ale o lávku – cez most sa dá ísť autom, ale cez lávku sa ide pešo,“ upresňuje Ondruch.
„My sme to však nebrali ako súťaž, skôr ako výzvu, s ktorou sa chceme popasovať. V okolitých krajinách nič podobné ako je náš Sky Bridge, nie je, len prechody v horách typu himalájskych lávok. Videli sme lávky podobného typu v zahraničí, no je niečo iné postaviť lávku dlhú 406 metrov a 721 metrov, koľko meria naša. Inak funguje, inak sa správa, inak ju treba navrhnúť. Lávka je taká dlhá, že ju treba zastabilizovať. Takže si to žiadalo celkom iný prístup. My sme sa však nadchli a rozhodli sa ísť do projektu.“
Ondruch sa pustil do hľadania správnych spolupracovníkov, ktorí zvládnu unikátnu realizáciu. Bolo treba vyriešiť podobu lávky, statiku aj technickú náročnosť. „Pokiaľ ide o techniku, najdôležitejšie boli laná, na ktorých most visí. Hľadali sme výrobcu lán a našli sme taliansku firmou Redaelli, ktorá dodáva laná na veľké mosty a lanovky. Najviac sa mi páčilo, že sa neobávali prezradiť svoje know-how, ale brali to ako spoluprácu, takže sme navzájom zdieľali informácie. Po konzultácii s Talianmi sme zistili, že realizovať náš návrh Sky Bridge je možné.“
Keď sa pýtame na technické výzvy, Ondruch začne popisovať, ako hľadali vhodný tvar lávky, aby prieves lana nebol ani príliš malý, ani veľký, aby sa celá konštrukcia dala zvariť, pozinkovať aj namontovať. Pylóny vysoké 11,4 metra a vážiace 54 ton bolo treba umiestniť na vhodné miesta, kde nebude veľké prevýšenie.
"Chceli sme čo najpriamejší tvar lávky a dôležité bolo aj skalné podložie, ktoré muselo vydržať silu 2100 ton. Ďalším problémom mohla byť námraza. V prípade, že by obalila celú konštrukciu, spôsobila by výkyv až 33 metrov.“
Samotná stavba lávky sa montovala asi dva roky. Najskôr dron preniesol žlté nylonové lanko na protiľahlý horský hrebeň. Naň sa postupne naväzovali a preťahovali na druhú stranu laná s čoraz väčším priemerom až do momentu, keď sa s pomocou dočasnej konštrukcie dalo natiahnuť prvé pomocné lano.
To fungovalo ako lanovka pre prepravu ďalších lán. Museli vymyslieť a skonštruovať aj špeciálny napínací mechanizmus so štvortonovým závažím, ktorý zaisťoval stále dopínanie stabilizačných lán. Ich dĺžka sa totiž vplyvom teplôt výrazne mení.
Ondruchovi ľudia síce pri montáži zápasili s nadmorskou výškou 1100 metrov a úskaliami počasia, no všetko sa podarilo. Samotnú mostovku montovali z oboch strán dva mesiace. Lávka teda visí na šiestich hlavných nosných lanách s priemerom 76 mm s ťažnou silou 360 ton. Proti pôsobeniu vetra ju stabilizuje ďalších šesť tenších lán. Celkovo ich je na moste až 66.
Cesta v čase
Nekymáca sa lávka?, pýtame sa s obavou v hlase. „Určite, to vyplýva už z jej dĺžky. Ale nebojte sa, lávka je dimenzovaná, aby vydržala vietor 200 km za hodinu. Pri vetre so silou nad 135 km za hodinu sa uzavrie a musí sa skontrolovať. Most bude v prevádzke celoročne, ale ak napadne určité množstvo snehu alebo ak sa most obalí určitou hrúbkou námrazy, tiež sa uzavrie, aby sme ho mohli skontrolovať.“
Ubezpečuje, že na jednosmerný most – má totiž šírku len 120 cm a z druhého konca naspäť ku vstupu na most sa teda človek vráti nenáročnou značenou cestou – môžu ísť aj deti. Nepustia však naň kočíky, vozičkárov ani ženy v podpätkoch, hovorí Radek Ondruch so smiechom.
Kto by sa aj vybral v ihličkách na lávku, kde sa chodí po pororošte? Voľba materiálu bola jasná, na výber bolo síce aj drevo, ale s ohľadom na životnosť sa konštruktéri rozhodli pre pororošt, ktorý by mal vydržať 50 rokov.
Z mosta je úžasný výhľad na okolitú prírodu. Niekomu pohľad cez mriežku pod nohami nič nerobí, iný sa radšej pridŕža kovového zábradlia vysokého 120 cm. Čo keby turistu chytila panika a zasekol sa trebárs uprostred mosta?
Čítajte viac Česko má najdlhší visutý most sveta - Sky Bridge 721 na Dolnej Morave
„Na moste je kamera a na začiatku mosta sú tlačidlá, ktoré zastavia prúd ľudí cez turniket, niekto by po neboráka prišiel,“ odpovedá Ondruch. Jeho kolegyňa nás ubezpečí, že hoci trpí strachom z výšok, keď sa pozerala cez zábradlie do krajiny, cítila sa ako v horách a prechádzku po moste zvládla.
A čo ak turistom napadne vešať na most populárne zámky lásky? Ondruch sa smeje: „To isté sa pýtala aj moja žena, ale verím, že tam turisti nebudú vešať päťkilové zámky a nebudeme musieť dopĺňať manuál o opatrenia na ich odstránenie. Zatiaľ sme o tom nepremýšľali.“
V jednom momente môže byť na moste 500 ľudí. Vstupenka naň stojí 350 českých korún a na kopec, kde stojí, vedie lanovka – alebo naň možno vystúpať po vlastných. Aby turistom návštevu ešte ozvláštnili, vznikla aj originálna náučná cesta Most času s prvkami rozšírenej reality. Ide o interaktívnu hru s 9 náučnými panelmi, ktorá má ľudí preniesť do minulosti a ukázať im, ako sa v tunajšom kraji žilo. Na Králicku sa totiž vyskytovali všetky možné povolania, no v horách, samozrejme, pôsobili aj colníci a pašeráci.
Súčasťou hry bude aj objekt ľahkého opevnenia na začiatku hry, tzv. řopík, od ktorého sa pokračuje po dvojkilometrovej značenej trase s náučnými panelmi. Po takmer hodinovej prechádzke by sa mal každý návštevník dostať späť do súčasnosti – teda k východiskovému bodu chaty Slaměnka.
Od mamuta k řopíkom
Kto ešte stále nebude mať adrenalínu dosť, namiesto návratu lanovkou môže zažiť skvelú jazdu na najdlhšej bobovej dráhe v Česku. Pri prevýšení 364 metrov tu v boboch prefrčíte 25 bleskurýchlych zákrut, dvojnásobný 360-stupňový karusel a štyrikrát nadskočíte nad lesnými cestičkami. Nenadarmo tunajšiu dráhu nazývajú Mamutia – má sklon až 30 percent, takže v boboch človek vyvinie rýchlosť 50 km/h.
Vyskúšala som si jazdu, kričala som odušu a ešte dva razy si jazdu zopakovala. Trasu dlhú 3 kilometre sme s manželom prefičali za štyri a pol minúty. Istá pani však neustále brzdila a jazda jej trvala štyridsať minút!
Ak ste sa stále nenabažili, hneď po výstupe z lanovky môžete zavítať do Mamutíkovho zážitkového parku. Stojí tam 13 metrov vysoká hojdačka, na ktorú vás vytiahnu a potom spustia tak, že zažijete beztiažový stav. Na tú som sa neodvážila, no manžel bol nadšený a pre veľký úspech si to musel zopakovať znova. Park je inak určený pre deti, sú tu rôzne drevené a vodné hracie prvky pre deti, ktoré sa môžu hrať v potôčikoch so stavidlami a mlynským kolesom, nechýba lanový park, no azda najväčšou atrakciou je obrí mamut.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Aj tohto obra vysokého 12 metrov skonštruovala firma Radka Ondrucha. A prečo mamut? „Nie je tu len tak, v okolí sa našli mamutie kosti, mamut je tunajším maskotom, ktorý dal parku tvár aj meno, deti ho milujú,“ odpovedá. Aj mamut vraj bol technickou výzvou:
"Musíte naštudovať tvar a pomery toho zvieraťa a nájsť správne materiály. Vytvoriť kostru je jednoduché, potom ju opláštite a keďže stojí pod holým nebom, musí byť vodotesný. Vytvoríte kly a srsť. Robili sme množstvo pokusov, aby sme našli správny materiál na srsť. V múzeách býva z kúdele, skúšali sme rôzne umelé hmoty, z ktorých sa robia zmetáky či kefy aj prírodné materiály, no nič nemalo správnu farbu a štruktúru.
Až raz som bol na výstave motoriek, kde som stretol ostreľovačov, čo nosia špeciálne mundúry. Čo keby sme aj mamutiu srsť vytvorili podobne? A tak sme začali obvolávať army shopy. Tým sme boli podozriví, pretože sme potrebovali obrovské množstvo materiálu, báli sa, či nie sme teroristi. Nakoniec sme všetko objednali v obrovskom americkom army shope, ktorý si zasa materiál nechal poslať z Číny. Základom bola nepremokavá látka kordura, z ktorej sa šijú aj batohy na túry. Na tej je sieťka a do tej sú vpletené nite.
Dali sme urobiť pláty dva krát tri metre a potom hľadali šičky, čo šijú vrecia, aby pláty pospájali. Keď však tie zistili, že by to mali šiť vo výške 10 až 12 metrov, odmietli. Neostalo nič iné, len aby sme to ušili my chlapi. Bola to výzva, ale zvládli sme ju."
A potom už neostáva nič iné, len pustiť sa skúmať okolie priam posiate vojenskými pamiatkami. Okolo mestečka Králiky totiž v 30. rokoch minulého storočia Ředitelství opevňovacích prací (ŘOP) vybudovalo 56 objektov ťažkého opevnenia spolu s kompletným podzemím troch delostreleckých pevností (Hůrka, Bouda, Adam) a 191 objektov ľahkého opevnenia.
Vojenskí nadšenci by nemali vynechať múzeá v Boude a Hůrke, no pozrieť sa dá aj pechotný zrub K-S 14 „U Cihelny“, kde je expozícia o výstavbe československého opevnenia v 30. rokoch.
Za návštevu stojí aj monumentálny barokový kláštor Hora Matky Božej v neďalekej obci Hedeč. Ku kláštoru na kopci vedú unikátne Sväté schody, ktoré sú napodobeninou schodiska v hrade Antonia v Jeruzaleme. V 50. rokoch minulého storočia tu internovali 500 rehoľníkov. A čo sa to skrýva pod horou s kláštorom? Kvitnúca čerešňa maskuje řopík…