Dnes je Goa vychytená destinácia dovolenkárov a milovníkov party. Hrnú sa sem turisti bažiaci po jej hviezdičkových hoteloch a prehriatych plážach. S turistami prišli peniaze, ktoré Goi pomohli k tomu, aby sa stala v prepočte na obyvateľa jedným z najblahobytnejších štátov Indie.
Keď sem prišiel Eddie a jeho polonahí americkí kamaráti, vyzeralo to na pláži v Andžune úplne inak. Bolo to v roku 1965 a Andžuna bola malá dedinka. Pri nedotknutej piesočnej pláži stálo len pár domov a stolíkov s čajom.
Už len pohľad na vychudnutých hipíkov, ktorí nenosili nič okrem rozstrapatených účesov inšpirovaných Beatles a za povrázkom okolo pása hlinené fajky na hašiš, bol pre miestnych šok. „Zamilovali si toto miesto. A my sme si obľúbili ich – pre spôsob života, akým žili,“ spomína šesťdesiatpäťročný miestny spisovateľ Dominic Fernandes.
Podrobnosti o tom, ako a prečo Eddie, vtedy tridsiatnik, do Indie prišiel, nie sú známe. Narodil sa v roku 1924 v USA ako Yertward Mazmanian len s tromi prstami na jednej ruke – z toho pramení jeho andžunská prezývka Osemprstý Eddie. Predtým, ako prišiel do Andžuny, žil niekoľko rokov v Goi na inej pláži, Colve.
„Potom mi jedno japonské dievča povedalo o krásnej pláži menom Andžuna, kde je len pár domov a nikto okolo. Tak sme všetci prešli tam. Mal som štyridsať a ostatní chalani dvadsať,“ povedal Eddie v jednom z posledných rozhovorov.
Počas takmer polstoročia v Goi Eddie občas viedol vývarovňu polievok a v roku 1975 začal v Andžune s blším trhom. To bolo miesto, kde sa hipíci a ďalší cudzinci pofľakovali alebo si vymieňali veci. „Na začiatku chodili len hipíci,“ povedal. „Ľudia tam veci odkladali, bolo to len zadarmo, bolo to ako party.“
Teraz je stredajší trh v Andžune, rovnako ako celá Goa, bujarý obchod s jedlom, oblečením, ozdobami a ďalším tovarom. A Goa láka iný druh návštevníkov, hladných po nových skúsenostiach alebo jednoducho dúfajúcich, že na chvíľu vypadnú zo sveta. Takmer 2,4 milióna turistov ročne (dvojnásobok obyvateľstva štátu) pomáha nočnému životu a reštauráciám. Boom výstavby ubytovacích zariadení splodil 25 päťhviezdičkových hotelov a mnoho penziónov vysokej triedy.
Za mnohé zo svojho úspechu vďačí Goa Eddiemu a jemu podobným ľuďom, ktorí rozniesli do sveta správy o jej rajských plážach, a tak sem priviedli prvú vlnu západných turistov. Len čo sa dostavil úspech, nový establishment už o starých hipíkov nestál. „Prežili čas svojej užitočnosti,“ povedal spisovateľ Hugh Gantzer. „Góa im musí dať zbohom. Hippies a batôžkari sú spájaní s drogami a to nevyzerá dobre.“
Keď Eddie 18. októbra v andžunskej nemocnici zomrel, jediná verejná zmienka o ňom sa objavila na druhý deň v miestnom po anglicky písanom denníku v rubrike úmrtie. Podpísaná bola „priateľ a rodina v Andžune a všade vo svete“. Eddie v nej bol označený za „navádzacie svetlo pre cestovateľov“ a za „prvého cudzinca, ktorý sa usadil na južnej andžunskej pláži, ktorá sa stala poslednou stanicou hipíckej cesty“.
Eddieho 19. októbra spálili hinduistickým spôsobom a jeho popol rozptýlili po andžunskom trhu a pláži.