Do Turecka sa nechodí iba k moru

Západní turisti si Turecko spájajú hlavne s prímorskými letoviskami, niektorí si zo školy pamätajú, že najvyššou horou krajiny je Ararat. Najväčším turistickým lákadlom je dlhodobo Istanbul, kam mieria mnohí cestovatelia aj v zimných mesiacoch. Málokto z nich však tuší, že už za dve až tri hodiny sa dá z tejto brány do Ázie dôjsť na najbližšie zjazdovky. A k ďalším, ako je aj Erzurum, sa dá pohodlne prepraviť vnútroštátnymi leteckými linkami.

V západnej časti Turecka je najobľúbenejším lyžiarskym strediskom Uludag neďaleko od Bursy, na juhu potom Davraz, ktorý sa nachádza len hodinu a pol jazdy z Antalye. Z tohto letoviska sa dá rýchlo dostať aj do horského centra Saklikent, na jar je tak možné spojiť lyžovanie s kúpaním v mori.

Centrálne Turecko ponúka napríklad stredisko Erciyes na rovnomennom kopci, ktorý leží neďaleko Kayseri; o niečo ďalej od tohto mesta je lyžiarske centrum Kartalkaya. Vo východnom Turecku si možno zalyžovať v Sarikamişe, ktorá sa nachádza v borovicovom lese. Najnáročnejší lyžiari však v Turecku volia pohorie Palandöken vypínajúce sa nad Erzurumom.

Z centra tohto mesta s 370 000 oby­vateľmi je možné dôjsť za desať minút autobusom k zjazdovkám, ktoré znesú porovnanie s alpskými strediskami. Najvyšší vrchol Ejder dosahuje 3188 metrov, a ak je dobré počasie, vyvezie lanovka lyžiarov až do 3100 metrov. Najvyššie polohy sú rajom hlavne pre vyznávačov jazdy vo voľnom teréne, veľkú časť strediska bežne upravujú rolby. Zjazdovka z vrcholu Ejderu je najdlhšia v Turecku a je považovaná za najlepšiu trať v krajine určenú pre pokročilých lyžiarov a snowboardistov.

Kvôli vlaňajšej univerziáde Turci zmodernizovali športoviská v okolí Erzurumu a mnohé ďalšie vybudovali. V stredisku Palandöken bezprostredne nad mestom je k dispozícii deväť lanoviek a 17 zjazdoviek rôznych obtiažností, snowboardisti môžu využiť aj súťažné U-rampy. Na úpätí svahov je päť hotelov vyššej cenovej kategórie. Ubytovanie je možné nájsť aj v centre mesta.

Zhruba 17 kilometrov od Erzurumu vyrástlo nové lyžiarske stredisko Konakli. Na prelome februára a marca, kedy sú európske lyžiarske centrá väčšinou preplnené, bolo prekvapivo ľudoprázdne. V Konakli je k dispozícii šesť lanoviek a desať tratí – väčšinou súťažných parametrov. Stredisko však nemá žiadne ubytovacie kapacity – zázemie tvoria len budovy s reštauráciou, šatňami a priestormi pre servismanov. Podobne tomu je aj na nedávno vybudovaných bežeckých tratiach v Kandilli – tie sa dokonca skrývajú v oplotenom areáli pripomínajúcom vojenský výcvikový priestor.

Na svahoch v okolí Erzurumu sa často preháňa ruská klientela, západných lyžiarov tu možno zatiaľ stretnúť len málo. Jednou z výnimiek bol prelom tohtoročného februára a marca, kedy sa tu konalo svetové stretnutie Medzinárodného ski-klubu novinárov (SCIJ). Išlo o jednu z akcií, ktorých cieľom bolo upozorniť svetové médiá na to, že v Turecku si možno aj dobre zalyžovať – ??hoci tento šport zatiaľ stále patrí v krajine k menšinovým.

„Keď som bola malá, bolo lyžovanie zábavou pre deti z bohatých rodín počas zimných prázdnin, v lete zasa hrali tenis,“ spomína novinárka Barçin Yinançová, kapitánka tureckého novinárskeho tímu. Sama začala lyžovať až krátko pred 40. narodeninami a nápad vytvoriť turecký novinársky ski-klub, ktorý vznikol len pred tromi rokmi, jej prišiel spočiatku takmer na smiech. Vlani sa už zúčastnila na medzinárodnom stretnutí SCIJ v Kanade a tento rok bola jednou z najvýraznejších tvárí organizačného štábu novinárskeho stretnutia v Erzurume.

Podľa nej toto mesto, v ktorom bola letecká základňa NATO počas studenej vojny, zatiaľ zápasí s rovnakými problémami, ako mnohé usporiadateľské mestá olympiád. V centre aj okolí je niekoľko špičkových športovísk, ktorá sa po vrcholných športových podujatiach príliš nevyužívajú. Erzurum je pritom študentskou metropolou; na tamojšej Atatürkovej univerzite študuje 40 000 ľudí.

Samotný lyžiarsky areál Palandöken trpí tým, že je zložený iba z niekoľkých hotelov pri horskej ceste, a chýba tu tak atmosféra napríklad z stredísk bližšie k Istanbulu. „Personál je tu pritom oveľa ústretovejší ako v populárnych strediskách, kde sú mnohokrát neochotní,“ povedala Yinançová.