Skvost slovenských železníc: Telgártska slučka

bru, Pravda.sk | 22.09.2014 06:00
Chmarossky viadukt Foto:
Telgártsku slučku dodnes obdivujú pre jej jedinečné technické a estetické prevedenie.
Medzi najzaujímavejšie mosty slovenských železničných tratí určite patrí kamenný most Telgártsky, zvaný tiež viadukt Chmaroška, ktorý leží pod Kráľovou hoľou. Nachádza sa na trati Červená Skala – Margecany, neďaleko obce Telgárt. Mnohí ho obdivujú pre jeho technické prevedenie, i osobitú krásu.

Až 2180 čitateľov, ktorí hlasovali v ankete Divy Slovenska o NAJ technickú pamiatku si zvolili Telgártsku slučku..

Viadukt vysoký až 18 metrov, má deväť kamenných oblúkov. Trať pokračuje 250 metrov dlhým Hronským tunelom a nakoniec 848 metrov dlhým vrcholovým Besníckym tunelom, ktorý je najvyššie položeným tunelom. Jeho vrcholový bod trate je vo výške 957 metrov nad morom. Na tomto krátkom, len 12 km dlhom úseku pod Besníckym sedlom, musí trať prekonať rozdiel 172 metrov.

Na úbočí sedla Besník pramení rieka Hron, druhá najväčšia rieka, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským Rudohorím. Ďalší z náročných a veľmi atraktívnych úsekov tejto trate vedie Stratenskou dolinou, najkrajšou a najchladnejšou dolinou Hnilca. Ohraničuje južnú hranicu Slovenského raja.

Do Telgártu sa dostanete vlakovou dopravou zo Zvolena, Banskej Bystrice a Brezna smerom do Margecian, a z východu Slovenska z Margecian na Červenú skalu. Vlak prechádza aj zastávkou Dobšinská ľadová jaskyňa. Jaskyňa patrí do svetového prírodného dedičstva. Vďaka svojej jedinečnosti je jednou z najvýznamnejších ľadových jaskýň na svete. Telgárt sa považuje za jednu z najkrajších oblastí Slovenska. V jeho okolí sa vybudovali tiež technicky najzaujímavejšie železničné objekty.

Po ceste vlakom cez Telgárt, na trati Červená... Foto: flog.pravda.sk/flogdca
Dobšinská ľadová jaskyňa Po ceste vlakom cez Telgárt, na trati Červená skala - Margecany, sa môžete zastaviť v Dobšinskej ľadovej jaskyni.

Stavba tunela si vyžiadala masívne štrajky aj ľudské obete

Spojenie so stredným a východným Slovenskom bolo ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia nedostatočné. To bol dôvod pre výstavbu viacerých nových železníc. Jednou z nich bola aj trať z Červenej Skaly do Margecian. Technicky najzložitejším úsekom bola práve výstavba železnice v okolí Telgártu.

Údolie Hrona od Červenej Skaly má značné stúpanie, preto bolo potrebné železničnú trať rozvinúť. Uvažovalo sa nad viacerými riešeniami. Nakoniec vznikla pozoruhodná špirálová slučka v Telgárte dlhá asi 2,3 km, ktorá prekonáva výškový rozdiel 31 metrov.

V nej je položený aj najdlhší tunel tejto trate, Telgártsky tunel, dlhý 1239 m, umiestnený sčasti v oblúku s polomerom 400 m a v stúpaní 12,5 ‰. Na výstavbu tunela sa použila žula, ktorá sa privážala lanovkou z neďalekého lomu pod kopcom Trestník. Tunel je súčasťou Telgártskej slučky, ktorú vytvára spoločne s Telgártskym viaduktom.

Tesne za telgártskym tunelom prekonáva trať údolie 22 m vysokým a 86 m dlhým viaduktom so sklonom 17 ‰. Telgártsky viadukt bol prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu na tratiach Československých dráh.

Celkom má táto 94 km dlhá trať deväť tunelov v dĺžke 3800 m, 281 mostných objektov, 60 cestných nadjazdov a 70 potrubných priepustov. Pri stavbe sa muselo premiestniť až 3 milióny kubických metrov muriva.

V dobe hlbokej hospodárskej kríz o pracovné sily nebola na stavbe núdza. Na stavbe pracovalo okolo 7000 robotníkov, v období najväčšej intenzity prác až 9700 mužov a žien. Stavba sa stala aj najmohutnejším dejiskom štrajkových bojov na Slovensku počas hospodárskej krízy a po nej.

Tunelu sa hovorilo aj Tunel Kornela Stodolu. Názov dostal po Kornelovi Stodolovi, ktorý sa po štrajku robotníkov na trati začal venovať aj riešeniu problémov štrajkujúcich. Keďže ich podmienky sa zlepšili, oprávnene po senátorovi pomenovali najdlhší tunel.

Pri pokuse zatknúť vodcu štrajku došlo k streľbe do demonštrujúcich robotníkov, pri ktorej bol zastrelený 28 ročný robotník Ján Chlapovič, a zatknutnutých bolo 22 robotníkov. Štrajk skončil 14. júla 1931 víťazstvom robotníkov, ktorým boli zvýšené mzdy. Ďalšie štrajky vypukli v júli a auguste 1933.

Najväčší štrajk prebiehal v etapách v máji a júni 1935. V dobe najväčšej intenzity sa na ňom zúčastnilo cez 6700 robotníkov. Ich odpor sa však podarilo zlomiť. Stavba železnice si vyžiadala aj obete na životoch. Počet smrteľných úrazov bol však v porovnaní s ostatnými stavbami pomerne nízky. Celkom prišlo o život šesť robotníkov.

Stavba sa slávnostne otvorila 31. mája 1931 výkopom pri budúcom Telgártskom tuneli. Prevádzka sa začala 26. júla 1936.

Pri stavbe narazili na jaskyňu

Geologická stavba územia, ktorým tunel prechádza je rôznorodá so značným množstvom porúch. Prechádza verfénskymi bridlicami, rozdrvenými vápencami a lasovitými porfýrmi, pieskovcovými bridlicami a údolnou žulovou suťou. Pri stavbe objavili aj menšiu jaskyňu, ktorú vyplnili kamením.

Tunelári museli bojovať nielen so značnými tlakmi hory, ale aj s tečúcimi pieskami na dĺžke 60 m a mohutnými prúdmi podzemnej vody, ktorá behom stavby odtekala v stálom množstve 35 l/s. Silné pramene vody boli čiastočne zachytené a použité pre vodovod strážneho domčeka pri tuneli. Stavebný náklad na vybudovanie tunela predstavoval asi 23 miliónov Kč.

Patrónka pre šťastie

Počas prevádzky tunela, zvlášť však po roku 1954 bola stavba pravidelne podrobovaná revíznym prehliadkam, z ktorých najmä posledné ukázali na značné zhoršenie technického stavu, ktoré ohrozovalo bezpečnosť dopravy.

Išlo najmä o značnú zavodnenosť veľkej časti celkovej dĺžky ostenia, následkom čoho sa v zimnom období tvorili ľadové bariéry. Zvetrávanie materiálov sa prejavovalo vypadávaním škárovacej malty, kamenných kvádrov, kusov betónu a ostenia.

Prevádzka v tuneli bola zaujímavá najmä v časoch parnej prevádzky. Osobné vlaky, ktoré sa rozbiehali zo zástavky Telgárt-penzión najskôr cúvali, a až potom nasledoval rozjazd priamo do tmy tunela. Počas rekonštrukcie v roku 1997 pracovníci Metrostavu pre šťastie, ale i pre imidž, inštalovali na krídle portálu sošku sv. Barbory, patrónku baníkov a mínerov.

Pramene:

  • Janíček, D.: Sanace železničních tunelů Telgárt a Špričák, Zborník prednášok z 1. medzinárodnej výstavy a sympózia výstavby podzemných objektov, Tunely'98, Žilina 1998
  • Kapasný, L.: Vlastnosti stavebných materiálov ostenia švermovského tunela, Nová železniční
  • Koněrza J.: Stavba jednokolejné hlavní dráhy Červená Skala – Margecany, MŽ ÚSS, Praha 1936
  • Ing. Mojmír Krejčiřík: Po stopách našich železnic, Nadas Praha

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ