Legendárny cestovateľ Zikmund v Bratislave: Jeden sen mi zostane

Pravda.sk, Nina Bacharová | 02.03.2015 18:00
Miroslav Zikmund Foto: ,
Miroslav Zikmund v Bratislave.
Cestovateľom Zikmundovi a Hanzelkovi ležal svet pri nohách, doma ich po roku 68 "odstavili". 96-ročný Zikmund urobil za starými krivdami bodku.

Legendárny český cestovateľ, fotograf a spisovateľ Miroslav Zikmund navštívil Bratislavu, aby spolu s režisérom Petrom Horkým uviedol film Storočie Miroslava Zikmunda. Snímka, ktorá vznikala vyše troch rokov, sa opierala o denníky, ktoré si Zikmund písal celý život. „Dokonca som sa kvôli tomu naučil aj tesnopis, aby moja maminka nevedela, čo si píšem o dievčatách,“ uviedol s úsmevom.

Miroslav Zikmund si zaspomínal na svoje cesty a uviedol, že v čase, keď sa spolu s Jiřím Hanzelkom rozbehli do sveta, sa nemuseli báť o svoje životy. „Svet sa za šesťdesiat rokov neuveriteľne zmenil vplyvom lokálnych vojen. Keď sme napríklad boli v roku 1958 v Bagdade, bolo to mesto absolútneho pokoja. Nielen na poludnie, ale aj v noci sme chodili bezpečne po uliciach a nič sa nám nestalo. Skúste niečo také dnes,“ povedal 96-ročný cestovateľ, ktorý spolu s už zosnulým Jiřím Hanzelkom podnikli na automobile Tatra cesty do Afriky, Južnej Ameriky, Ázie a Oceánie.

Hoci na svojom konte cestovateľa má neskutočné množstvo kilometrov, predsa existuje krajina, ktorá zostane jeho nesplneným snom. „Je to Čína. Pokúšali sme sa tam dostať, ale niekdajší režim nás nepustil. Dodnes to ľutujem, lebo Čínu vnímam ako úžasnú krajinu. Bohužiaľ, už ju neuvidím.“ Bokom však nezostalo ani Slovensko, ktoré pozná veľmi dobre. „Ako 13-ročný som prišiel do Tatier a chcel som okamžite vyliezť na Gerlach. Mama mi to vtedy zo strachu rázne zakázala, ale aspoň som celé Slovensko prešiel s vakom na chrbte. Poznám ho veľmi dobre.“

Svet moderných technológií ovplyvňuje aj cestovanie. Bohužiaľ, podľa Zikmunda nie vždy v pozitívnom smere. „Môj kamarát Karel Loprais, niekoľkonásobný víťaz Dakaru, mi so smútkom hovoril: ‚Ja vám závidím, že v čase, keď ste cestovali, nebolo žiadne GPS. Keď máte GPS, v každom okamihu cesty viete, kde ste. Ale vy ste mohli blúdiť, mohli ste sa stratiť. A potom príde to prekvapenie, kúzlo okamihu‘.“

Po roku 1968 boli ako cestovatelia a spisovatelia Zikmund a Hanzelka na dlhý čas „odstavení“ a v spisoch ŠTB bol Zikmund označený ako „nebezpečná osoba najvyššej triedy nebezpečnosti“. A hoci veľká časť spisu o Miroslavovi Zikmundodovi „zmizla“, režisérovi snímky, Petrovi Horkému, sa podarilo po roku pátrania v archívoch získať aspoň istú časť. „Hľadal som zmienky o pánovi Zikmundovi vo zväzkoch iných ľudí a za rok som zhromaždil niekoľko dokumentov, ktoré som mu mohol predložiť. A vedel som, že sa tam nachádzajú aj mená ľudí z jeho blízkeho okolia a jeho priateľov, ktorí naňho donášali. Keď som mu ich predložil, videl som, ako sa mení jeho tvár. A povedal som mu, že teraz sa im môže pomstiť tým, že ich vo filme vymenuje. Ale pán Zikmund odvetil, že on sa mstiť nechce, že jemu tie informácie stačia a tým je to preňho uzatvorené. A vo filme tie mená nezaznejú. Napokon však dodal, že mená tých, ktorí naňho donášali, by bolo lepšie nevedieť. Od toho momentu sme sa k tomu už nevracali,“ povedal Horký.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ