Prieskum odhalil zaujímavé fakty: 11 vecí, ktoré ste o Európanoch nevedeli

Gabriela Sabová, Pravda.sk | 04.01.2016 07:00
EÚ, európska únia, oko, mihalnice, európa,... Foto:
11 z najneobvyklejších a najzaujímavejších faktov o dnešných Európanoch.
Nedávna štúdia EÚ sa zamerala na skúmanie života, vlastníctva, bývania, vzdelanosti, pôrodnosti Európanov. Vo svojej správe z roku 2015, ktorá dostala názov "Ľudia v EÚ: Kto sme a ako žijeme?" oficiálny štatistický úrad Eurostat zistil, že Európa je rozmanité miesto s meniacim sa životným štýlom a populačnými trendmi.

Tu je 11 z najneobvy­klejších a najzaujímavejších faktov o dnešných Európanoch, ako ich uvádza portál Politico.eu.

Sám doma

Značný počet Európanov žije samých alebo len s jednou ďalšou osobou; takmer dve tretiny domácností v EÚ tvorí len jedna alebo dve osoby. Tento trend je zvlášť extrémny v Škandinávii: V Dánsku žije 47 percent ľudí samostatne, čo je najvyšší počet v EÚ. V Osle je 53 percent domácností jednočlenných.

Vnútorné toalety

Vybavenie domov a bytov vnútornými toaletami nie je na celom kontinente samozrejmosťou. V pobaltských krajinách, Bulharsku a Rumunsku, je viac ako 10 percent bytov „bez vnútorných splachovacích WC.“ Podľa štatistík len v Belgicku, Luxembursku, Holandsku, Švédsku a Veľkej Británii je tento „komfort“ zaručený úplne všade.

Vlastný dom

Takmer 95 percent rumunských domácností vlastní svoj vlastný domov. Belgičania a Briti bývajú zasa v najstarších domoch, až 37 percent z ich domovov bolo postavených pred rokom 1946. Ale Kodaň (68,1 percenta) a Paríž (59,7 percenta) sú na vrchole zoznamu, pokiaľ ide o počet starších budov v konkrétnych mestách. V rámci jedného roka sa podľa štatistík s najväčšou pravdepodobnosťou presťahujú obyvatelia východného Londýna a Lisabonu.

Priestrannosť v Luxembursku a Rakúsku

Vidiecke domy v týchto krajinách sú v priemere o 46 metrov štvorcových väčšie ako v mestách. Parížania sa však porovnávať so svetom nemôžu, pretože francúzska vláda neposkytla štatistické údaje o počte bytov menších ako 50 metrov štvorcových vo svojom hlavnom meste. Najviac zo svojho príjmu minú na nájomné chudobnejší obyvatelia Grécka – poplatky za ubytovanie im zhltnú až 70 percent ich disponibilného príjmu.

Jeden zo šiestich bytov v EÚ je neobývaný

Dohromady to činí milióny prázdnych nehnuteľností. V 23 regiónoch je neobývaných až do 50 percent budov. Na vrchole zoznamu miest s prázdnymi obydliami sú grécke ostrovy ako Mykonos a Santoríni, ale aj horské oblasti Hautes-Alpes (Francúzsko) a Valle d'Aosta / Vallée d'Aoste (Taliansko), kde sa nachádzajú sezónne chaty. Výraznou výnimkou je Veľká Británia, v ktorej sa nenachádzajú takmer žiadne neobývané domy, resp. je to menej ako 2 percentá, pokiaľ sa nezarátavajú jeho najodľahlejšie oblasti.

Európa je rozmanité miesto s meniacim sa... Foto: SHUTTERSTOCK
Európa,mapa Európa je rozmanité miesto s meniacim sa životným štýlom a populačnými trendmi.

Nemecká geriatria

V najľudnatejšej európskej krajine Nemecku je tiež najvyšší priemerný vek ľudí, a to 45,6 rokov. Najmladšou krajinou je Írsko s mediánom 36,1 rokov. Oproti prieskumu z roku 1994 je to výrazný posun, vtedy malo najstaršiu populáciu Švédsko s priemerným vekom obyvateľov 38,4 rokov.

Zmenšujúca sa Litva

Jedenástim krajinám EÚ klesá počet obyvateľov, Litva stratila od vstupu do EÚ v roku 2004 13,4 percent populácie, Lotyši prišlo o 12,1 percenta. Prírastok obyvateľov, teda viac narodených ako zomrelých, zaznamenalo Poľsko. Veľké množstvo Poliakov však v rámci ekonomickej migrácie – najmä do Veľkej Británie a Írska – opustilo svoju krajinu, a tak Poľsku v konečnom dôsledku počet obyvateľov poklesol. Najväčšie prírastky populácie si pripísal Cyprus a Luxembursko.

Migrácia a plodenie

Podľa správy možno minimálne 70 percent nárastu obyvateľov na Slovensku, v Holandsku, Francúzsku a Írsku pripísať prirodzenému populačnému nárastu, teda rodeniu detí. Avšak aspoň 70 percent prírastku obyvateľstva v Taliansku, Rakúsku, Českej republike, Luxembursku, Španielsku, Slovinsku, Švédsku, Belgicku a na Cypre má na svedomí sťahovanie. Rovnomerne rozdelená zmena populácie bola vo Veľkej Británii a Dánsku.

Počet vydatých a ženatých klesá

Od roku 1964 sa počet ľudí žijúcich v manželstve scvrkol na polovicu. Dokonca aj tradičné bašty manželstiev ako Malta a Cyprus nedosahujú v sobášnosti ani priemer roku 1964. Najneskôr do manželstiev vstupujú Švédi – ženy sa nevydávajú v priemere skôr ako 33-ročné a muži dokonca čakajú s týmto životným krokom do 36-tky. Najmenej šťastia v manželstvách majú Česi a Lotyši, v Rige je rozvedenej 16 percent ženskej populácie, v Karlovarskom kraji je rozvedených 11,9 percenta mu­žov.

„Marópania“

Maročania tvoria najväčšiu komunitu cudzincov v EÚ. S trvalým pobytom v EÚ žije viac ako dva milióny Maročanov a rovnaký počet Turkov. Ďalšími udomácnencami sú Rusi (1,81 miliónov), Alžírčania (1,51 miliónov), Ukrajinci (vyše milióna), Indovia (asi milión). Zaujímavosťou je, že populácia cudzincov, ktorí volajú EÚ svojím domovom, má vyšší podiel zamestnaných osôb ako rodení Európania.

Najvzdelanejší Estónci

Viac ako 35 percent Estóncov má vyššie ako stredoškolské vzdelanie, čo z nich robí najučenejší európsky národ. Na Islande, ktorý však nie je členom EÚ, je toto číslo až 50 percent.

Zdroj: Politico.eu

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ