Moravou na bicykli

Roman Kalabus je nielen nadšeným cyklistom, ale aj členom horskej služby. „Robíme všetko preto, aby sa tu cyklisti, ale aj iní návštevníci cítili ako v raji. Ponúkame im aktívny oddych.“

Baťov kanál s niekoľkými vzdúvadlami láka vodákov, peších turistov aj cyklistov. Vďaka eurofondom sa zlepšuje infraštruktúra, pribúda možností ubytovania aj stravovania.

Oblasť je bohatá na pamiatky, v Starom Meste stojí za návštevu napríklad moderný pamätník Veľkej Moravy, ktorý sa týči nad základmi kostola z 9. storočia. Kostolík obklopovalo vo veľkomoravskom období rozsiahle pohrebisko, kde boli pochovaní nielen veľmoži, ale aj chudobní ľudia, roľníci a remeselníci.

Foto: WIKIPEDIA

Baťov kanál, loď, Plavidlá na Baťovom kanáli prekonávajú niekoľko priepustí.

Doteraz sa preskúmalo vyše dvetisíc hrobov, čo z pohrebiska Na Valách robí najrozsiahlejšiu nekropolu Veľkej Moravy.

V múzeu je multimediálna expozícia o živote našich predkov. Vystavujú tu repliky dobových odevov, obuvi, vzácnych šperkov, pracovných nástrojov a ďalších archeologických nálezov zo Starého Mesta.

Nová expozíca je založená na príbehu jedného z pochovaných na miestnom pohrebisku, ktorého archeológovia pomenovali Mojslav. Vďaka Mojslavovi sa návštevníci dozvedia všetko o Veľkej Morave – od jeho detstva, prijatia medzi bojovníkov až po smrť. Na záver expozície návštevníci zostúpia k jeho hrobu.

Nemenej zaujímavý je Velehrad, kde sa každoročne 5. júla, na sviatok vierozvestcov Cyrila a Metoda, koná národná púť. Velehrad je najnavštevovanejším moravským pútnickým miestom.

Cyklista unavený z mierneho stúpania si môže odpočinúť v chládku nádhernej Baziliky Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda a navštíviť jej katakomby.

Jedna atrakcia za druhou

Do minulosti sa možno vrátiť aj o kus severnejšie, v múzeu vo Veľkých Karloviciach. Prúdia sem návštevníci všetkých vekových kategórií. Múzeum v Karloviciach sídli v bývalom kupeckom dome z počiatku 19. storočia a približuje život v tejto rázovitej valašskej obci.

Foto: Boris Latta, Pravda

remeslo, deti, Deti spoznávajú staré remeslá.

Jadrom národopisnej zbierky je poľnohospodárske a salašnícke náradie, vysvetľujú sa postupy spracovania vlny, ľanu a výroba ovčieho syra. Je tu aj prostá valašská kuchyňa s pôvodným vybavením.

Školáci sem chodia na koncoročné výlety a učia sa o živote predkov. „Bolo im určite smutno, keď nemali počítač ani mobil,“ poznamená ktorýsi školák.

V archeoskanzene Modrá tiež názorne vysvetľujú minulosť, majú tu aj živé domáce zvieratá. Skanzen je turistami obľúbený, vlani mal podľa správcu Lubomíra Slámu zisk milión korún.

Ešte väčším lákadlom pre deti, ale aj dospelých je súčasť skanzenu – jedinečná botanická a sladkovodná expozícia Živá voda. Tu sa zoznámia so životom vo vode i okolo nej, s vodnými živočíchmi aj rastlinami rieky Morava, priľahlých potokov aj tôní.

Vo vonkajšom areáli sú typické moravské biotopy, napríklad bylinková záhradka či moravský lužný les. Expozícia vznikla na miestach, kde v minulosti bývali mokrade a rybníky a dnes sú tu pramene podzemnej vody. Archeologické nálezy dokladajú tunajšiu tradíciu rybnikárstva.

Foto: Boris Latta, Pravda

Archeoskanzen, Modrá, tunel, rybník, Morava, ryby Živá voda v archeoskanzene v Modrej.

Najväčší záujem je však o tunel situovaný tri a pol metra pod vodnou hladinou, dlhý osem metrov a široký dva metre. Žijú tu ryby chladných vôd, horských potokov a riek. Typickým tunajším živočíchom je kapor, ale aj šťuky či sumce.

Raritou sú jesetery, ktoré v minulosti migrovali z Čierneho mora až do rieky Morava. Vyníma sa hlavne dvojmetrová vyza veľká – najväčšia sladkovodná ryba.

Cyklotrasy pre každého

Valašsko sa mnohým ľuďom automaticky spája s pálením slivovice. Tú sme si museli ponechať na ďalšiu návštevu, teraz nás už čakala ďalšia „cykloštreka“. Zamierili sme severnejšie: zo sedla nad slovenským Makovom do Veľkých Karlovíc a Vsetína.

Foto: Boris Latta, Pravda

cyklisti, cyklochodník, Baťov kanál, Cyklistický chodník vedie hneď popri Baťovom kanáli.

Navyše po presune mikrobusom na Pustevny nás čakal výstup na viac ako tisícmetrový kopec v Moravsko-sliezskych Beskydách, ktorému kraľuje vyše trojmetrová socha Radegasta, slovanského boha slnka a hojnosti. V zime Beskydy ponúkajú dobrú lyžovačku, v lete sieť cyklotrás.

Najnovšie pribudla aj Bike Arena Vsetín. „Je to naša pýcha, určená ozajstným vyznávačom zjazdu na bicykli,“ hovorí hrdo Roman Kalabus. Viac či menej náročné trasy vytvárajú profesionáli. V Česku patrí Arena medzi najpopulárnejšie areály svojho druhu. Kalabus priznáva, že nie vždy išlo všetko hladko.

Hlavne kvôli obavám lesnej správy a ochrancom prírody. „Napokon všetko dobre dopadlo. Cyklotrasy sú vybudované presne podľa noriem, nenarušujú kolorit krajiny ani pokoj peších turistov,“ hovorí Roman Kalabus.

Foto: ROMAN KALABUS

cyklista, bicykel, les, Bike Arena Vsetín je dnes pýchou cyklistických nadšencov.

Presvedčili sme sa o tom na trase spod sedla, kde na jednej strane je slovenský Makov a na druhej stredisko Horal. Až do Vsetína trasa pretína niekoľkokrát riečku Bečva. Až na jednu výnimku sú všetky mosty ponad riečku z dreva.

V samotnom Vsetíne nadšení organizátori pri budovaní cyklotrasy využili dokonca starú železničnú vlečku do neďalekej zbrojovky. Dnes sa tam, kde boli kedysi železničné koľaje, tiahne krásna asfaltka, ktorá vedie od Vsetína popri rieke hore do kopcov.

A na záver happy end. Sprievodca nám rozpráva príbeh o miestnom nezamestnanom mužovi, ktorý si roky nevedel nájsť prácu. Keďže popri jeho dome viedla osemkilometrová cyklotrasa zo Vsetína do Veľkých Karlovíc, raz mu napadlo predávať z okna vlastného domu párky turistom. Pre deti navyše vybudoval ihrisko. Po cyklotrase sa preháňa čoraz viac cyklistov.