Loďou po krásnom zelenom Dunaji

O Bratislave sa vzletne hovorilo ako o krásavici nad Dunajom. Nuž, Bratislava, tá pôvabná dievčina, bola a stále je štrbavá a neučesaná. Vždy ležala skôr pri tomto veľtoku ako nad ním. Túto dilemu malo v 70. rokoch minulého storočia vyriešiť vybudovanie stotisícovej Petržalky.

Ale aj potom ostalo mesto rozdelené na väčšinovú, ľavobrežnú časť a južnú. Navyše diaľničným prejazdom izolovali najstarší verejný park v Európe – Sad Janka Kráľa od zvyšku Petržalky.

Propeler, ktorý kedysi cez sezónu premával z jedného brehu na druhý, sa dosiaľ nepodarilo plne obnoviť.

Rieka by nemala mesto rozdeľovať

Paradoxne, naše hlavné mesto sa v druhej polovici minulého storočia od Dunaja vzďaľovalo. Rozširovaním dopravných pásov na nábreží a najmä výstavbou Mosta SNP prišlo o 228 historicky cenných budov, o celé ulice, feiglerovské obytné domy, ktoré dominovali na starých pohľadniciach Prešporka, Rybné námestie s neologickou synagógou.

Foto: Martin Krno, Pravda

hrad Devín, Dunaj Devínsky hrad s Dunajom, výhľad z obnovenej citadely.

Buldozéry zrovnali so zemou aj Vydricu a Zuckermandel, hoci to pre vybudovanie novej dopravnej tepny nebolo nevyhnutné. Vtedajší plánovači vypočítali, že namiesto finančne náročnej renovácie spustnutých štvrtí bude výhodnejšie ich zlikvidovať a postaviť betónové sídlisko.

Našťastie sa zrealizovali iba tri výškové paneláky, no o desaťročia neskôr pokračovatelia tejto chorej myšlienky vymenili panely za oceľ a sklo. Pod sloganom „Historizujúce repliky sú zvrátenosť“ ťahajú novodobé akože paláce do šírky a výšky, pričom porušujú dohodnuté miery.

Nábrežie je im priúzke, preto útočia na samotnú rieku a zrejme sa stavebné stroje zahryznú aj do skaly na hradnom návrší. V River Parku (ktovie prečo sa volá park, keď tam niet ani skupinky stromov?) mám dojem, že dunajský breh predimenzovanú masu budov neudrží a všetko sa potopí.

Svetlou kapitolou v histórii Bratislavy bol Park kultúry a oddychu. Zožltnuté staré fotografie potvrdzujú, že ľudí lákali nielen podujatia priamo v jeho areáli, ale celá priľahlá oblasť sa stala za pekného počasia hlavnou promenádou Bratislavčanov. Dnes už na obľúbené PKO môžu pamätníci iba nostalgicky spomínať.

Loďou po krásnom zelenom Dunaji

Fotogaléria 15 fotiek

+12

Dunaj (ani architekti) by Bratislavu nemal rozdeľovať, ale spájať. Históriu s modernou dobou, veľkomestský ruch s prírodnými zákutiami i s novými strediskami kultúry, relaxu a športu. Najlepšie sa mapujú oblé línie nášho jediného veľtoku loďou. Vyhliadkové plavby sa konajú pravidelne každý deň až do konca októbra a budúci rok zase od apríla.

Netreba byť prekvapený, že Dunaj nie je modrý, za aký ho pred 150 rokmi označil Johann Strauss junior v slávnom valčíku. Keď sme sa ním plavili my, bol zelený. Krásne zelený.

Výletom loďou proti prúdu od Slovenského národného múzea sa otvára netradičná panoráma na Staré Mesto, hrad, Bôrik… Aj tie najnovšie architektonické experimenty vyznievajú z diaľky akosi prijateľnejšie. Zátoky s lodenicami, lesíky a zrazu hlboká jazva na pridunajskej prírode.

Hádam sa Bratislavčania dočkajú časov, keď tento škaredý kameňolom uzavrú a úbočia sa zrekultivujú. Možno tam postavia aj nejaké rekreačné objekty a ekologicky neslávnu minulosť budú pripomínať iba veľké prepravné mechanizmy, ktoré už teraz skôr pripomínajú muzeálne exponáty.

Z historického Devína do modernej Danubiany

Osobné prístavisko Devín je situované pod menej známymi východnými hradbami s bránou, ktorá je, žiaľ, pre turistov zavretá. Súkromníci sa však už zorientovali, funguje tam niekoľko pohostinstiev.

Foto: Martin Krno, Pravda

Devín, hrad, Dunaj, Málo známa, východná brána na hrade Devín s malým prístaviskom.

Na národnú kultúrnu pamiatku zrúcaniny hradu treba ísť naokolo po Slovanskom nábreží. Ale prechádzka popod povesťami opradenú Panenskú vežu je pôvabná. Z opätovne sprístupnenej akropoly vidieť široko-ďaleko, aj tisícročia sa valiaci Dunaj a jeho prítok pod bralom – Moravu.

Plavbou dole prúdom výletníci radi počítajú mosty. Lafranconi, niekedy Most mládeže, pretože ho stavali aj zväzáci, Most SNP s reštauráciou na vysokom pylóne, ktorý sa začas volal Nový, hoci bol druhý najstarší, vzápätí v súčasnosti najnovší – Starý most, elegantný Apollo a napokon diaľnično-železničný Prístavný most, najzaťaženejší na Slovensku. A tak sa hádam dočkáme ešte ďalšieho.

Buďme radi, že sa na pravom brehu zachoval Sad Janka Kráľa. Naproti, pri nákupnom komplexe Eurovea, našťastie mysleli na zeleň a keď sa usmeje slnko, pri vode tam býva živo. Nábrežiu dominuje revitalizovaná socha Milana Rastislava Štefánika v pozadí s novou budovou Slovenského národného divadla. Potom panorámu z paluby lode spestrujú žeriavy v Zimnom prístave a Pálenisku.

Foto: Martin Krno, Pravda

Danubiana, Bratislava, Rozšírený komplex múzea moderného umenia so sochou belgického umelca Billia Nica.

Vnorili sme sa do tíšin luhových lesov. Tok spomaľuje, pred nami sa roztvára Hrušovská zdrž. Veľkomesto mizne v diaľave, iba zelený pás Malých Karpát napovedá, že kdesi na ich začiatku leží Bratislava.

Sponad hladiny priehrady vystupuje polostrov s kultúrnou klenotnicou – Danubianou. Múzeum moderného umenia v parku aj v rozšírených priestoroch interiéru ponúka množstvo sôch a obrazov od slovenských i zahraničných autorov.

Ak chce ktosi zažiť cestu do 21. storočia, nech sa sem vydá. Danubiana je otvorená každý deň mimo pondelka. Prísť sa sem dá autom cez Čunovo, autobusom MHD, na bicykli alebo najlepšie – loďou. V múzeu sa človek ocitne v inom, celkom modernom svete.