Choďte na Maledivy, onedlho nebudú
Ona vašu poctivú kopaničiarsku, hoci zamaskovanú vo fľaši z minerálky, hneď po prílete neomylne objaví. Výhovorky neplatia. Baba fľašu drzo otvorí, privonia a skríkne: „Klameš, gauner Slovak Republic, toto nie je liek proti hnačke, toto je alkohol a ten je u nás zakázaný! A ty to veľmi dobre vieš!“ Nemôžete jej nabrýzgať, má uniformu s výložkami ako Packa a drží váš pas. Vaša nesmelá poznámka, že veď tu v každom hoteli vám nalejú akýkoľvek trúnok od výmyslu sveta, len kopaničiarsku nemajú, sa zamieta. Zelená ropucha s pištoľou na tučnom zadku vzácny nektár zhabe, schová pod pult a ešte za vami vykrikuje, že nabudúce vás najbližším lietadlom pošle domov, do mizernej Európy. Je toho schopná, nepomohlo by ani plakať. Chytro preč na dáky stratený ostrov.
Nebyť tejto odpornej megery sú Maledivy doslovný raj na zemi. Tisícky prstencových atolov, ostrovčekov, ktoré vytvorili mikroskopické živočíchy koraly, tu vyčnievajú meter či dva nad hladinu. Väčšina z 2 000 ostrovov je pustých. Na stovke sú hotelové bungalovy a dvesto ich obývajú Maledivčania. Tí jedia ryby a pijú odsolenú morskú vodu, predtým zachytávali dažďovú, občas tu totiž výdatne zaprší. Na vašom korálovom ostrovčeku s rozmermi vari 200 × 100 metrov s exotickým názvom Ellaidhoo alebo Ari či Meedhupparu je niekoľko paliem a solídnych chatiek s centrálnou reštauráciou. Na ostrov vás dovezie z Malé loď alebo hydroplán. Žoviálny Ind na recepcii sa poteší, živého Slováka vraj vidí po prvý raz v živote. Zverí vám kľúčik od chatky a vybalíte sa: plutvy, šnorchel, okuliare, fotoaparát s puzdrom pod vodu. Môže byť aj jednorazový za 20 evri. A plavky, patrí sa. Hotovo, nič viac vám netreba. Zatlačíte slzu za slivovicou, vyjdete pred bungalov a skočíte rovno do vody.
Keď zapadne slnko, vyleziete, navečeriate sa do prasknutia (polpenzia!) a idete si ľahnúť. Kým zaspíte, premieta sa vám znova pred očami neuveriteľný prírodopisný film či sen, ktorý ste práve zažili. Plávali ste v nekonečnom krištáľovo čistom akváriu plnom najfarebnejších a najčudesnejších morských tvorov, aké si len možno predstaviť. Medzi pestrofarebnými tvrdými a mäkkými koralmi (živočích) ste stretali papagájovce (ryba), ktoré nahlas chrúmu vápenec, páriky chaetodonov (ryba), operené perutíny (jedovatá ryba), tučného dvojmetrového napoleona (ryba) aj krikľavého picassa (ryba) či vrtkého klauna (rybka), čo vykúka zo sasanky (dravý živočích). Pokúsili ste sa chytiť vo vode panciera korytnačky, ale bez úspechu, ušla, z diery vykúkala hlava obrovskej čiernej murény (dravá ryba) s otvorenou zubatou papuľou veľkou ako vchod do Kauflandu, niečo tesne pred vami vyfrnglo z hlbiny nad hladinu a letelo tesne nad ňou vari sto metrov, zanechávajúc zvlnenú stopu, až znova čľuplo do vody (lietajúca ryba). Myklo vás, keď ste dosť ďaleko od ostrova nečakane stretli známu filmovú hviezdu v celej kráse, s bielym fľakom na chrbtovej plutve. „Žralok útesový, je ich tu zopár,“ usmieval sa potom večer ten Ind z recepcie. „Ale sú neškodné, len trochu nevrlé, keď sa niekto dlho moce v ich teritóriu…“ Nie, dlho ste sa tam už nemotali, skôr naopak.
A tak to ide deň za dňom, v mori nachádzate stále nové a nové prekvapenia, život tam neprestajne kypí vo dne aj v noci, naučíte sa cestovať miestnymi morskými prúdmi okolo ostrova ako električkou, doobeda tečie voda jedným smerom, poobede opačne, netreba sa takmer ani pohnúť a unáša vás, len človek nesmie zabudnúť na konci ostrova vystúpiť na zem, lebo vás prúdy nebodaj odvlečú až kamsi do Afriky alebo, naopak, na východ na Cejlón. Pravdaže, môžete aj vylihovať na pláži pod palmou a pozerať sa na miestnych robotníkov, ako spevňujú breh kusmi koralov. Alebo sa pri sladkovodnom bazéne napájať drinkami, ak máte veľmi hrubú peňaženku.
Dá sa však vyraziť na výlet drevenou loďkou na okolité ostrovy, miestni mládenci vás odvezú na obývaný či neobývaný atol, necháte sa vysadiť pri vzdialenom útese a šnorchlujete na šírom mori sám s nádejou, že stretnete majestátne manty, delfíny alebo vzácneho žraloka veľrybieho, veľkého ako kĺbový autobus, ktorý do otvorenej papule zbiera drobný planktón a omylom raz prehltol biblického Jonáša. Nájdete aj ten obrovský mŕtvy útes, o ktorom ste počuli, cintorín koralov, úplne bez života. Miestni tvrdia, že ho pred pár rokmi zahubil príliš teplý morský prúd, ktorý mal na svedomí El Niňo na úplne opačnom konci zemegule.
Odrazu vám môže ísť aj o život, keď vás takmer utopí obluda, mnohoposchodová výletná loď plná akýchsi pozemšťanov, ktorej kapitán si vás, malú bodku dolu na hladine, asi ani nevšimol. Nuž, civilizácia. Rúti sa vpred, hore na palubách sa tancuje a nadol kapitáni nedovidia. Celkom sa potešíte, keď vás v dohodnutú hodinu maledivskí chalani na drevenom člnku s chrochtavým motorčekom vyzdvihnú a zavezú na domovské Ellaidhoo.
Keď po týždni lietadlo s vami roluje na štart po uzučkej letiskovej dráhe v Malé, znova sa – ako už pri pristávaní – presvedčíte, že pod pravým aj ľavým krídlom je more a pomodlíte sa Anjelíčku, môj strážničku, aby pilot keroval rovno. Všetko dobre dopadne, opäť vidíte hlboko pod sebou v modrom oceáne nádherné kruhy atolov so zelenými palmovými šticami a napadne vám, že by ste Maledivy ešte dakedy v živote chceli uvidieť. Aspoň raz. Alebo dvakrát. Kým ich nezničí civilizácia. Len ako nasporiť znova 2 000 evri, čo ten výlet stojí…